Európske banky nie sú pre viacero problémov z dlhodobého hľadiska atraktívnou investičnou príležitosťou. Investori by naopak mali expozíciu voči nim znižovať. Na akcie bánk sa odporúčame pozerať len z krátkodobého a selektívneho hľadiska.
Úvodná rely akcií európskych bánk, ktorú spustilo kvantitatívne uvoľňovanie ECB sa potom, ako sa ukázalo, že uvoľňovanie je len predohrou negatívnych depozitných sadzieb, zmenila na hlbokú korekciu. Ak bolo cieľom centrálnej banky vzbudiť optimizmu a dotlačiť banky k novému požičiavaniu, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jej to nepodarí.
Negatívne depozitné sadzby totiž stoja banky príliš veľa kapitálu. V tom najhoršom prípade môžu spôsobiť opak zámeru ECB, a teda zvýšenie úrokov na úveroch. Banky musia totiž stále plniť akcionárom svoju obligátnu povinnosť – zvyšovať zisk. Negatívne sadzby tak môžu mať dva dôsledky. Buď zvýšenie sadzieb a poplatkov, alebo rázne osekávanie nákladov.
Akcie európskych bánk majú za sebou od začiatku tohto roku pád o 19 percent. Vyvoláva to zvyčajne otázku, či nevzniká príležitosť na dlhodobú investíciu. Naša odpoveď je jednoznačné nie. Vysvetlíme prečo:
Náklady na reguláciu sa zvyšujú – a nie je to vyvážené dostatočným šetrením nákladov. Pravidlá Basel III znížia, po ich plnom zapracovaní, flexibilitu bánk a budú ich nútiť hľadať nový kapitál. Pravidlá MiFiD II tiež zvýšia náklady a okrem toho sa ukazuje, že odvetvie ich nedokáže absorbovať dostatočne rýchlo.
Zlyhané úvery – pravidlá Európskeho bankového úradu (EBA) o tom, ako oceňovať nesplácané úver ešte viac rozvírili vody v talianskom bankovom sektore. Podľa nových pravidiel sú talianske banky podkapitalizované. Politici tam uvažujú o vytvorení takzvanej „zlej banky“, ktorá bude izolovať zlyhané úvery v hodnote zhruba 60 miliárd eur.
Úvery dostanú úverový rating a tie, ktoré sa kvalifikujú na investičný stupeň, sa ponúknu investorom s garanciou talianskeho ministerstva financií. Plán je dobrý, no vyžiada si to čas. Zároveň sa nemyslí na prípadné nové riziká.
Tlak na marže – je zrejmý a pre nízky dopyt po úveroch dlhodobý. Zvýšila ho aj politika ECB znižovať úroky. Znamená to rast tlaku na ziskovosť bánk a to aj v prostredí vyššieho ekonomického rastu eurozóny.
Energetická expozícia – len 13 európskych bánk reportovalo svoje expozície voči energetickému sektoru a to vo výške zhruba 230 miliárd eur. Trh sa však obáva, že banky neoznámili všetky svoje expozície voči odvetviu. Americké banky tak naopak urobili.
Veľká neistota panuje okolo zásob ropy, ktoré sa často používajú ako bankový kolaterál. Nedávny vývoj cien ropy a nasledovné rozhovory o cenovom strope vo výške 50 až 60 dolárov na dlhší čas znižujú ocenenie tejto bankovej záruky a nútia banky hľadať ďalší kapitál.
CoCos – ide o nástroj, ktorý použilo viacero bánk na zvýšenie ich kapitálovej vybavenosti. Nástroj sa predáva ako dlhopis, ktorý sa neskôr transformuje na akciu. Podmienkou je, aby došlo k určitej udalosti. V prípade európskych bánk je to pokles kapitálovej primeranosti (CET 1) pod určitú hranicu. Problém sa začína objavovať najmä u Deutsche Bank, ktorej kapitálová primeranosť klesla vo štvrtom kvartáli, a bude pravdepodobne klesať aj v tomto štvrťroku. Banke tak hrozí rast nákladov na financovanie. Netýka sa to pritom len Deutsche Bank, ale viacerých bánk.
Návratnosť kapitálu – tá sa u väčšiny európskych bánk nachádza medzi 10 a 11 percentami. Znamená to, že európske banky by museli dosahovať ROE vo výške desiatich percent. Na základe všetkých prekážok, ktoré sektor musí prekonávať si myslím, že je veľmi nepravdepodobné dokázať to.
Všetky vyššie zmienené skutočnosti sú dôvodom, pre ktorý radíme investorom vyhýbať sa z dlhodobého hľadiska európskym bankám. Odvetvie nedosahuje dostatočnú návratnosť investícií a rast sadzieb bude najbližšej budúcnosti len veľmi nízky.
Investori by však mali rozlišovať medzi dlhodobým a krátkodobým hľadiskom. Súčasné trhové ohodnotenie je mierne podcenené. Aj to je dôvod, pre ktorý máme v európskych bankách od 28. januára dlhú pozíciu. Nezamýšľame ju však z vyššie zmienených dôvodov držať dlhšie.
Pri pohľade na konkrétne banky vidíme tri z nich, ktoré sa javia ako najviac podhodnotené. Ide o Credit Suisse, Barclays a Deutsche Bank. Ak sa im podarí naplniť ich ozdravný plán, ich hodnota by mohla vzrásť.
Autor: Peter Garnry, hlavný akciový stratég Saxo Bank
