Trh s americkými štátnymi pokladničnými poukážkami sa po ohlásení Trumpových ciel 2. apríla značne otriasol. Investori vo veľkom predávali štátne dlhopisy, čo vyvolalo najprudší nárast výnosov za posledných 20 rokov. Výnosy 10-ročných štátnych bondov sa v polovici apríla vyšplhali na 4,592 %, čo je najvyššia hodnota od februára. Podobne aj výnos 30-ročných štátnych dlhopisov zaznamenal najvyššiu hodnotu od novembra 2023. Hoci výnosy odvtedy klesli, stále zostávajú na vysokej úrovni.
Hrozí rýchly výpredaj?
Hrozí, že zahraniční investori začnú vo veľkom predávať americké dlhopisy? Ako môžete vidieť v priloženom grafe nižšie, Čína je po Japonsku druhým najväčším zahraničným veriteľom Ameriky a drží cenné papiere ministerstva financií v hodnote približne 760 miliárd USD. Prípadný rýchly výpredaj podľa Michaela Pettisa, vedúceho pracovníka Carnegie so sídlom v Pekingu „zníži hodnotu zostávajúcich dlhopisov, čo znamená, že Čína by utrpela straty z vlastných investícií.“ Inak povedané, týmto krokom by si strelila do vlastnej nohy.
Okrem toho si predaj pokladničných poukážok vyžiada presun kapitálu späť do Pekingu, čo vyvolá zhodnotenie jüanu. To bude „presný opak“ toho, o čo sa Peking usiluje v čase, keď vláda dúfa, že povzbudí domácu ekonomiku a zmierni dopad ciel, povedal Michael Brown z Pepperstone pre CNBC.
Niektorí analytici upozorňujú, že väčším vinníkom výpredaja štátnych dlhopisov by mohlo byť skôr Japonsko než Čína. „Japonsko, konkrétne japonské životné poisťovne, sú v skutočnosti väčším problémom,“ tvrdí Garry Evans z BCA Research a ďalej objasňuje: „Je v poriadku, ak japonská vláda hovorí, že nebudeme predávať americké Treasury, ale nie je to japonská vláda, ktorá ich vlastní. Je to spoločnosť Nippon Life. Ak sa títo poisťovatelia obávajú preklopenia politiky USA a chcú znížiť expozíciu, „vláda toho veľa urobiť nemôže“.
Podľa Prashanta Newnaha, makrostratéga pre ázijsko-pacifický región zo spoločnosti TD Securities, mohol k výpredaju dlhopisov prispieť aj súbeh aktivít európskych a japonských dôchodkových fondov. Tie podľa neho predávajú dlhodobé štátne dlhopisy, aby mohli investovať do európskych dlhopisov s pevným výnosom. Či to boli predovšetkým zahraniční veritelia, ktorí predávali americké bondy, sa ukáže až spätne, na základe údajov ministerstva financií USA.
Oslabená dôvera v americkú politiku
Základom súčasných špekulácií na finančných trhoch je vnímanie oslabenej dôvery v americkú politiku. Obchodná neistota vyvolaná clami podkopala dôveru investorov v americké aktíva a prispela k oslabeniu dolára – faktoru, ktorý nemá pod plnou kontrolou ani prezident Donald Trump, ani predseda Federálneho rezervného systému Jerome Powell. „Pre mnohých zahraničných investorov sa americké štátne dlhopisy stávajú rizikovým aktívom, najmä pre obavy z možnej nekontrolovanej devalvácie dolára,“ uvádza analytička Anja Hochberg zo spoločnosti ZKB.
Predpokladá sa, že daňové úľavy budú väčšie ako dodatočné príjmy z ciel, takže rozpočtový deficit porastie a s ním aj štátny dlh USA. Ten už dosiahol astronomickú úroveň viac ako 36 biliónov dolárov. Pomer štátneho dlhu k HDP tak dosahuje viac ako 120 %.
Ak by nová vlna výpredajov viedla k ďalšiemu rastu výnosov amerických dlhopisov, prezident Donald Trump by mohol tlačiť na predsedu Fedu Jeroma Powella, aby centrálna banka zasiahla prostredníctvom núdzového nákupu aktív. Vyššie náklady na obsluhu štátneho dlhu sú totiž presne tým, čo si americký prezident nemôže dovoliť. „Ak by dôvera trhov v americkú administratívu naďalej klesala, mohlo by to byť katalyzátorom ďalšieho výpredaja,“ upozorňuje Prashant Newnaha.
Zdroje: handelszeitung.ch; cnbc; autor
