Na posledných niekoľko rokov sa bude spomínať ako na okamih v histórii, keď Spojené štáty dočasne stratili svoju pozíciu lídra globálneho ekonomického systému.
USA bolo neschopné reformovať medzinárodný systém po kríze v roku 2007 a stratilo tak politický a ekonomický vplyv vo väčšine regiónov sveta. Teraz čelí novej konkurencii z Číny, Ruska, Iránu a dokonca aj z Brazílie.
Strategický krok ako skrotiť Čínu
Politika čínskej hodvábnej cesty pôsobí pre Spojené štáty ako budíček. Táto ambiciózna stratégia zmení geoekonomickú mapu Ázie v prospech Číny, čím sa potvrdí jej ambícia prevziať vedúcu úlohu v globálnej ekonomike. Aby USA zabránili svojej marginalizácii, nemajú inú možnosť, ako reagovať a urýchliť podpísanie Trans-pacifického partnerstva (TPP). Ide o vyvrcholenie Obamovej snahy reagovať na Áziu a ochrániť sa pred silou Číny.
Táto obchodná aliancia dá USA perfektnú zámienku zasahovať do obchodu a územných sporov na miestach bohatých na ropu, najmä v Juhočínskom mori. Zároveň USA tak potvrdí svoj záväzok podporovať svojich regionálnych spojencov, ktorí sa boja čínskych ambícií, ako napríklad Taiwan. TPP presahuje hranice obchodu, je symbolom návratu USA.
Bude mať tiež významné ekonomické dôsledky, nakoľko dohoda bola podpísaná krajinami, ktoré reprezentujú až 40 percent svetovej ekonomiky. Po prepuknutí globálnej finančnej krízy, spomaľoval rast svetového obchodu viac, ako v predchádzajúcich obdobiach hospodárskeho cyklu, čo posilňovalo obavy z ešte ďalšieho ekonomického spomalenia či dokonca z globálnej recesie. TPP môže pomôcť ten klesajúci trend zvrátiť. Súčasťou totiž bude podpora exportu, hospodárskeho rastu a vytvorenie nových pracovných miest v Latinskej Amerike a v Ázii.
Víťazi a porazení
Štáty zainteresované v TPP považujú túto obchodnú alianciu za vynikajúcu. Spojené štáty predpokladajú, že prostredníctvom dohody si pracovníci vo všetkých krajinách polepšia ročne spolu 223 miliárd dolárov, z toho 77 miliárd dolárov by malo ísť do USA. No takéto optimistické očakávanie sa môžu ukázať ako prehnané. Môžeme sa pozrieť napríklad na makroekonomický dopad predchádzajúcich obchodných dohôd.
Severoamerická dohoda o voľnom obchode, ktorá bola podpísaná v roku 1994 medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom, viedla k navýšeniu produktivity práce v rokoch 1994 až 2011 v USA o 170 percent a v Mexiku o 76 percent.
Rovnako sa zvýšil rast spracovateľského sektora a vytvorilo sa viac pracovných miest najmä v Mexiku. Avšak USA zaznamenali nižší vplyv na hospodársky rast a pomalý rast miezd. Reálna hodinová mzda amerického pracovníka sa v priebehu rokov 1994 až 2011 zvýšila len o 16 percent.
Spojené štáty preto pravdepodobne z TPP nebudú mať veľký prospech. Americkí spotrebitelia majú prístup k lacnejším tovarom, čo spôsobí sociálny zmier, ale nemali by očakávať oveľa vyššie mzdy. Pracovníkom s nízkou kvalifikáciou sa v priemysle znížia počty pracovných miest, vďaka čomu budú musieť prejsť na pochybné pracovné miesta v sektore služieb.
Samozrejme dohoda bude znamenať obrovské zisky pre americké firmy a pre Wall Street. Z minulosti si môžeme vziať ponaučenie, že dohody o voľnom obchode zvyčajne pomáhajú skôr tým menej rozvinutým krajinám.
No hlavným víťazom dohody by mohlo byť Japonsko. Môže to znieť prekvapujúco, ale TPP donúti Japonsko otvoriť sa konkurencii a zahraničným investorom. Japonsko bude schopné prilákať viac priamych zahraničných investícií, ktoré tvoria dnes len šesť percent jeho HDP. V USA je to však až 17 percent a v Číne 22 percent. Zároveň sa zvýši produktivita v sektore služieb. Bude to pre Japonsko kľúčová príležitosť posilnenia si ekonomického rastu, keďže plán znovuoživenia japonskej ekonomiky, známy ako “Abenomics” (odvodené od japonského premiéra Shinza Abeho), sa potáca na mieste.
Európania by tiež mali sledovať ekonomické dôsledky TPP dohody. Rokovania o transatlantickej obchodnej výmene a investičnom partnerstve sa totiž opäť spomaľujú. Európa je zakliesnená medzi Čínskou hodvábnou cestou a TPP. Jej posledná šanca, ako sa vyhnúť hospodárskej stagnácii je realizovať svoju vlastnú stratégiu medzinárodného rozvoja.
Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
