Výsledok stretnutia krajín OPEC, ktoré sa uskutoční dnes, 5. júna je otázny. Súčasný stav bude trvať i pretrvávať. Bezprostredná reakcia trhov je však neistá. Jediné, čo sa dá teraz na nadchádzajúce obdobie predpokladať, je vysoká volatilita.
Nové motto OPECu je každý na vlastnú päsť
Arabský polostrov sa rozhodol znovuzískať stratený trhový podiel. Tento príklad nasledujú viaceré krajiny. Napríklad Líbya a Irak.
Je to však nákladná stratégia, ktorá neprináša úžitok. Saudská Arábia sa môže spoliehať na bezpečnostný vankúš tvorený rezervami zahraničných mien. No iné krajiny, ako napríklad Venezuela, sú tesne pred kolapsom.
Venezuela by už dávno bola zbankrotovala, keby sa jej v úvode roka nepodarilo získať úver vo výške piatich miliárd dolárov od Číny. Ďalších 14 miliárd dolárov dostala vo forme investícií z Ruska. Bankrot je však v nasledujúcom roku stále veľmi pravdepodobný. Krajine nezostalo totiž z tých injekcií už takmer nič. Zahraničné rezervy Venezuely klesli na najnižšiu úroveň za ostatných 12 rokov, teda na 17 miliárd dolárov.
Pokles produkcie ropy v USA je len optickou ilúziou
OPEC bude určite sledovať svoju doterajšiu stratégiu, ktorá je na prvý pohľad úspešná. Opozícia, ktorá existovala v organizácií koncom minulého roka, sa stratila. Alžírsko sa rozhodlo nasledovať príklad Saudskej Arábie, kým Venezuela je za stabilizáciu cien, ktoré však v dohľadnej dobe nedosiahnu úroveň 120 dolárov za barel. Toľko by krajina potrebovala na vyrovnanie jej rozpočtu.
Zatvorenie viacerých vrtov produkujúcich bridlicovú ropu v USA považuje Arabský polostrov za dôkaz úspechu jeho stratégie. No tento indikátor neznamená dostatočnú znalosť odvetvia amerického bridlicového priemyslu. V skutočnosti ide o nárast produktivity vrtov v dôsledku technického pokroku a používania ziskovejších horizontálnych vrtov na miesto menej ziskových vertikálnych vrtov.
V tomto kontexte sa môže produkcia v USA zvýšiť. To, čo sa OPECu podarilo, je len zatvorenie menej produktívnych a menej kvalitných vrtov.
Perspektíva Iraku
Z toho dôvodu všetko naznačuje tomu, že nerovnováha medzi ponukou a dopytom po rope bude dlhodobým trendom. Dvaja nový hráči: Irán a Irak prevahu ponuky len zdôraznia.
Je veľmi pravdepodobné, že k dohode o nukleárnom programe Iraku dôjde skoro. Teherán bude preto schopný zvýšiť svoju produkciu z 2,8 milióna barelov denne na štyri milióny. Bude to však predstavovať len dve tretiny iránskej produkcie ropy z roku 1973.
Napriek tomu sa za hlavné riziko považuje zvýšenie ťažby v Iraku. Podľa OPECu by produkcia z tejto krajiny mohla predstavovať až 90 percent zvýšenia očakávaného do roku 2020.
Napriek tomu, že schopnosť Islamského štátu narúšať ťažbu a transport ropy na severe krajiny, väčšina produkcie v regióne Basry, ktorý reprezentuje tri štvrtiny Irackého ropného exportu, naďalej zostáva v tejto chvíli pod kontrolou legálnej vlády.
Nečakáme v tomto veľké zmeny. Islamský štát nie je schopný expandovať na juh, i keď bude možno potrebné zabrániť úplnému rozbitiu Iraku medzinárodnou vojenskou pomocou.
Vyzerá to tak, že stratégia OPECu nebude schopná obnoviť rovnováhu na trhu. Jedinou cestou by bol podstatný pád cien smerom k 35 až 40 dolárom. K tomu však pravdepodobne dôjde veľmi ťažko. Náš hlavný scenár je založený na cene medzi 50 a 70timi dolármi za barel do polovice budúceho roka a priemernou cenou 60 dolárov za tento rok.
Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
