Prezident Barack Obama sľúbil, že využije svoje druhé volebné obdobie na posilnenie americkej ekonomiky. Pravdou však môže byť opačný uhol pohľadu. A to, že silnejúca americká ekonomika posilní druhé funkčné obdobie prezidenta.
Nárast počtu pracovných miest zvýši daňové príjmy a to zas uľahčí znižovať deficit aj pri zachovaní základných výdavkov. A to všetko pravdepodobne aj bez „mágie“ vychádzajúcej z Oválnej pracovne.
Pravdepodobne by k tomu došlo bez ohľadu na to, či by voľby vyhral Obama alebo Mitt Romney.
„Ekonomika je v súčasnosti hlboko pod potenciálom a je veľa priestoru pre rast, bez ohľadu na to, kto sedí v kancelárii prezidenta,“ hovorí Mark Zandi, hlavný ekonóm Moody’s Analytics.
Vždy je síce čo pokaziť, ale väčšina ekonomických predpovedí a ukazovateľov naznačuje, že v najbližších štyroch rokoch sa rozbehne hospodárky rast, nezamestnaní ľudia sa vrátia do práce a nevyužívané zdroje sa vrátia opäť do prevádzky.
U rady ukazovateľov má dnes ekonomika lepšiu štartovaciu polohu pre rast, ako tomu bolo v minulých rokoch. Banky posilnili svoje súvahy, väčšina domácnosti, ktoré si požičiavali počas bubliny na trhu s nehnuteľnosťami opäť dokáže splácať svoje dlhy, ceny nehnuteľností po páde opäť rastú a to posilňuje dôveru v oživenie. Zvýšené spotrebné výdavky by zas mali prinútiť investorov k rozhýbaniu sa a celý ekonomický kolobeh spotrebnej spoločnosti sa môže dať opäť do pohybu.
U rady ukazovateľov má dnes americká ekonomika lepšiu štartovaciu polohu pre rast, ako tomu bolo v minulých rokoch.
Obama počas predvolebnej kampane tvrdo pracoval na presvedčení voličov, že nie je zodpovedný za slabosť ekonomiky. Z rovnakého dôvodu nemôže Obama tvrdiť, že za ekonomickým oživením, ktoré pomaly začalo v júni 2009 a je na dobrej ceste, aby pokračovalo aj ďalej, je tiež iba on.
Keď na prezidentovi nezáleží
Väčšina ekonómov tvrdí, že vplyv prezidenta (nech je ním ktokoľvek) je na 16 biliónovú ekonomiku menší, než sa vo všeobecnosti predpokladá. Dokonca aj Obamov bývalý hlavný ekonomický poradca Austan Goolsbee raz povedal. „Väčšina celej ekonomiky nemá nič spoločné s vládou.“
Mark Zandi tvrdí, že to, čo Obama spravil s ohľadom na fiškálnu politiku, bolo rozhodujúce pre vyhnutie sa depresii. Teraz už bude môcť konať menej agresívne. Odvaha už nie je nutná. „Ekonomika v najbližších štyroch rokoch už nepotrebuje takú podporu zo strany vlády, ako tomu bolo v posledných štyroch rokoch,“ uviedol Harm Bandholz , hlavný americký ekonóm UniCredit Group.
Na rozdiel od toho čo tvrdili obe kampane, Obamove druhé volebné obdobie sa nebude líšiť od toho, aké by bolo prvé volebné obdobie jeho protikandidáta.
Sila lobistov
Obaja kandidáti sľubovali znížiť rozpočtový deficit o porovnateľné sumy. Romney sľúbil znížiť dane a zmenšiť deficit cez výdavkové škrty. Obama sa tiež plánuje spoliehať na výdavkové škrty, aj keď hovorí, že štvrtinu zníženia deficitu dosiahne naopak zvýšením daní.
Rovnako je tomu aj pri výdavkoch. Do značnej miery sa jedná o silu lobistov, ktorý budú chcieť minimálne udržať výdavky na obranu, hospodárstvo, či iné sektory. Deficity by tak mohli byť dokonca nižšie pri Obamovi, ako by tomu bolo, keby bol prezident Romney, ktorý by rovnako ako George W. Bush asi presvedčil Kongres na zníženie daní, avšak menej už pri výdavkoch.
Veľavravné je aj to, že hlavní ekonomickí prognostici sa neobťažovali vytvorením samostatných scenárov pre vývoj deficitu pri víťazstve Obamu a pri víťazstve Mitta Romneyho. Rozdiely by boli príliš malé, aby sa táto snaha vyplatila.
