Konflikt s Iránom by mohol prinútiť americký Federálny rezervný systém (Fed) odložiť očakávané znižovanie úrokových sadzieb, prípadne dokonca pristúpiť k ich ďalšiemu zvýšeniu. Pre denník Financial Times to uviedol investičný riaditeľ spoločnosti Pimco Dan Ivascyn. Informuje o tom agentúra Bloomberg.
Podľa neho predstavuje rast cien energií, ktorý by mohol nasledovať po prípadnom uzavretí Hormuzského prielivu zo strany Iránu, novú komplikáciu pre amerických tvorcov menovej politiky. Fed sa pritom už dlhšie snaží dostať infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %.
Rast cien energií by mohol zmeniť smer menovej politiky
Ivascyn upozornil, že hoci sú Spojené štáty vo výrazne lepšej pozícii než Európa, nemožno vylúčiť ďalšie sprísňovanie menovej politiky ani v USA.
„USA sú od toho síce ďalej, no vidíme pokračujúce sprísňovanie v Európe, Spojenom kráľovstve a možno aj v Japonsku. Ani v prípade USA by som takýto scenár úplne nevylučoval,“ povedal pre Financial Times.
Zároveň dodal, že prípadné znižovanie sadzieb v súčasnej situácii by mohlo byť kontraproduktívne vzhľadom na pretrvávajúce inflačné tlaky a vysokú mieru neistoty. Podľa neho by príliš skoré uvoľnenie menovej politiky mohlo viesť k rastu strednodobých a dlhodobých výnosov na trhu.
Obavy z opätovného zrýchlenia inflácie potvrdzujú aj ďalší predstavitelia finančného sektora. Generálna riaditeľka spoločnosti Franklin Templeton Jenny Johnson uviedla, že pre Fed bude čoraz náročnejšie udržať infláciu pod kontrolou.
Podľa nej zároveň rastie záujem investorov o aktíva chránené proti inflácii, čo naznačuje zvýšené obavy trhov z dlhšie pretrvávajúcich cenových tlakov.
Fed zatiaľ sadzby nemení, neistota však rastie
Fed na posledných dvoch zasadnutiach ponechal úrokové sadzby bez zmeny. Väčšina analytikov síce momentálne neočakáva ich zvýšenie v najbližších mesiacoch, no neistota ohľadom ďalšieho smerovania menovej politiky sa zvyšuje.
Napätie vo vnútri centrálnej banky naznačilo aj aprílové hlasovanie o nastavení politiky. Regionálni prezidenti Fedu Lorie Logan, Neel Kashkari a Beth Hammack nesúhlasili s formuláciou vyhlásenia, keďže podľa nich pôsobilo príliš naklonene smerom k uvoľňovaniu menovej politiky.
Hlasovanie v pomere 8:4 bolo pritom prvým prípadom od roku 1992, keď až štyria predstavitelia Fedu hlasovali proti rozhodnutiu centrálnej banky.
