Americký minister financií Scott Bessent vyzval európske krajiny, aby nereagovali odvetnými opatreniami na clá, ktoré Spojené štáty zaviedli v súvislosti s napätím okolo Grónska. Európe odkázal, aby situáciu neeskalovala a „nechala veci plynúť“.
Vo svojom vystúpení na Svetovom ekonomickom fóre v Davose Bessent uviedol, že reakcia na hrozbu 25-percentných ciel zo strany prezidenta Donalda Trumpa pripomína „hystériu“, ktorá podľa neho sprevádzala aj oznámenie ciel na takzvaný „Deň oslobodenia“ v minulom roku.
Trump v uplynulých dňoch vyhlásil, že Spojené štáty zavedú 10-percentné clo, ktoré sa neskôr zvýši na 25 %, „na všetok tovar“ dovážaný do USA z viacerých krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Dánska, Francúzska a Nemecka. Tieto kroky sú súčasťou jeho agresívneho úsilia o získanie kontroly nad Grónskom – autonómnym územím, ktoré je súčasťou Dánskeho kráľovstva. Európska únia sa voči tomuto postupu ostro vymedzila a zvažuje zavedenie rozsiahleho balíka odvetných ciel.
Po tom, ako v utorok ráno oslabili americké akciové futures, Bessent v Davose vyhlásil: „Ide o rovnaký typ hystérie, aký sme zažili 2. apríla. Vypukla panika.“
„Vyzývam všetkých prítomných, aby sa upokojili, zhlboka sa nadýchli a nechali veci plynúť. Najhoršie, čo môžu krajiny urobiť, je eskalovať napätie so Spojenými štátmi,“ dodal.
Podľa Bessenta je spor okolo Grónska zásadne odlišný od bežných obchodných rokovaní. Krajinám odporučil, aby sa držali existujúcich obchodných dohôd: „Boli dohodnuté a poskytujú vysokú mieru istoty.“
Cez víkend však vplyvný nemecký europoslanec Manfred Weber uviedol, že ratifikácia obchodnej dohody medzi EÚ a USA, uzavretej minulý rok, „v tejto fáze neprichádza do úvahy“. Dohoda mala byť podpísaná koncom januára. Ak sa ju nepodarí finalizovať, od 7. februára by mali vstúpiť do platnosti európske clá na americký dovoz v hodnote 93 miliárd eur.
Bessent zároveň bagatelizoval špekulácie, podľa ktorých by európske krajiny mohli reagovať na tlak USA predajom amerických štátnych dlhopisov. Médiá sa podľa neho „chytili“ analýzy Deutsche Bank, ktorá túto možnosť naznačila. „Ide o úplne falošný naratív, ktorý odporuje akejkoľvek logike. Nemohol by som s ním viac nesúhlasiť,“ vyhlásil.
Európski lídri označili Trumpove hrozby za „neprijateľné“, no v posledných dňoch sa väčšinou snažia tón zmierňovať. Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen pre Sky News uviedol: „Vlastníctvo Grónska si nemožno vynútiť hrozbami. Nemám v úmysle túto situáciu eskalovať.“
Britský premiér Keir Starmer zdôraznil, že odvetné clá nie sú „v záujme nikoho“. Nemecký kancelár Friedrich Merz dodal: „Nechceme eskaláciu. Nechceme obchodný konflikt so Spojenými štátmi.“
Napriek týmto výzvam Trump v posledných dňoch opakovane zvyšuje tlak a tvrdí, že ovládnutie Grónska je kľúčové pre národnú bezpečnosť USA. V utorok svoju rétoriku ešte vystupňoval, keď pohrozil Francúzsku zavedením 200-percentného cla na vína a šampanské. Stalo sa tak v čase, keď sa objavili správy, že francúzsky prezident Emmanuel Macron nie je ochotný pripojiť sa k Trumpovej „Rade mieru“ pre Gazu.
Na otázku televízie NBC News, či plánuje pokračovať v širšom uplatňovaní ciel, Trump odpovedal jednoznačne: „Áno, na 100 percent.“
Zdroje: qz.com; autor
