Citigroup (C) zvýšila svoju prognózu výdavkov technologických gigantov na infraštruktúru súvisiacu s umelou inteligenciou (AI). Podľa nej tieto výdavky do roku 2029 prekročia 2,8 bilióna dolárov, čo je nárast z pôvodne odhadovaných 2,3 bilióna dolárov. Citigroup to zdôvodňuje agresívnymi počiatočnými investíciami hyperscalerov a rastúcim záujmom firiem. Informuje o tom agentúra Reuters.
Boom umelej inteligencie, ktorý odštartovalo uvedenie ChatGPT na trh koncom roka 2022, naďalej poháňa ohromné kapitálové výdavky a rozširovanie dátových centier. Maklérska spoločnosť z Wall Street odhaduje, že investície do umelej inteligencie zo strany hyperscalerov dosiahnu do konca roka 2026 hodnotu 490 miliárd dolárov, čo je nárast oproti predchádzajúcemu odhadu 420 miliárd dolárov.
Prevádzkovatelia dátových centier – alebo hyperscaleri – vrátane spoločností Microsoft (MSFT), Amazon (AMZN) a Alphabet (GOOG, GOOGL) už investovali miliardy dolárov do zmiernenia kapacitných obmedzení, ktoré bránili ich schopnosti uspokojiť rastúci dopyt po umelej inteligencii.
Citi odhaduje, že globálny dopyt po výpočtovej kapacite pre AI bude do roku 2030 vyžadovať 55 gigawattov novej energetickej kapacity, čo predstavuje dodatočné výdavky vo výške 2,8 bilióna dolárov, z toho 1,4 bilióna dolárov len v USA.
Maklérska spoločnosť upozorňuje, že technologickí giganti už nedokážu financovať infraštruktúru AI výhradne zo svojich ziskov. Náklady sú totiž mimoriadne vysoké: vybudovanie 1 gigawattu výpočtovej kapacity si podľa odhadov vyžiada približne 50 miliárd dolárov. Firmy preto čoraz častejšie siahajú po úveroch, aby dokázali držať krok s prudko rastúcim dopytom.
Táto zmena sa už začína odrážať aj vo finančných výsledkoch technologických spoločností – kapitálové výdavky postupne ukrajujú z voľného cash flow. Investori preto čoraz naliehavejšie riešia otázku, akým spôsobom budú firmy schopné udržať tempo investícií takéhoto rozsahu, keďže tradičné finančné modely prestávajú stačiť.
