Celosvetový dlh dosiahol na konci druhého štvrťroka rekordnú výšku 337,7 bilióna dolárov. Môžu za to uvoľnené globálne finančné podmienky, oslabený americký dolár a ústretovejší postoj hlavných centrálnych bánk. Vyplýva to zo správy Inštitútu medzinárodných financií (IIF).
IIF uvádza, že celosvetový dlh v prvej polovici roka vzrástol o viac ako 21 biliónov dolárov na 337,7 bilióna dolárov. Čína, Francúzsko, Spojené štáty, Nemecko, Veľká Británia a Japonsko zaznamenali najväčší nárast úrovne zadlženosti v amerických dolároch, hoci časť tohto nárastu bola spôsobená oslabovaním dolára, dodáva IIF. Americká mena od začiatku roka oslabila voči košu hlavných mien o takmer 10 %.
„Rozsah tohto nárastu bol porovnateľný s nárastom zaznamenaným v druhom polroku 2020, keď politické opatrenia súvisiace s pandémiou viedli k bezprecedentnému nárastu globálneho dlhu,“ uviedol IIF vo svojej správe Global Debt Monitor.
Pri pohľade na pomer dlhu k HDP – ukazovateľ schopnosti splácať dlh v porovnaní s produkciou – najstrmší nárast zaznamenali Kanada, Čína, Saudská Arábia a Poľsko. Podľa správy tento pomer klesol v Írsku, Japonsku a Nórsku.
Celkovo sa pomer globálneho dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) pomaly znižoval a dosiahol úroveň tesne nad 324 %. Na rozvíjajúcich sa trhoch však tento pomer dosiahol 242,4 %, čo je nový rekord. Celkový dlh na rozvíjajúcich sa trhoch vzrástol v druhom štvrťroku o 3,4 bilióna USD na rekordnú úroveň viac ako 109 biliónov USD.
Správa tiež zdôraznila obavy týkajúce sa zadlženosti USA, pričom poukázala na to, že krátkodobé pôžičky v súčasnosti tvoria približne 20 % celkového vládneho dlhu a približne 80 % emisií štátnych cenných papierov. Táto rastúca závislosť od krátkodobého dlhu by mohla zvýšiť politický tlak na centrálne banky, aby udržali nízke úrokové sadzby, čo by mohlo ohroziť nezávislosť menovej politiky, uvádza sa v správe.
