Finančné trhy nezohľadnili v plnej miere riziká, ktoré vyplývajú z útokov Donalda Trumpa na Federálny rezervný systém (Fed). Podľa ekonómov oslovených denníkom Financial Times by zásahy do nezávislosti centrálnej banky mohli priniesť vyššiu infláciu a oslabiť dôveru v americký štátny dlh.
Trumpove intervencie voči najvplyvnejšej centrálnej banke sveta vyvolali obavy, že Fed stratí priestor na slobodné rozhodovanie o úrokových sadzbách, ktoré sú kľúčové pre udržanie cenovej stability. V prieskume medzi 94 ekonómami z USA a Európy viacerí upozornili, že útoky na Fed môžu trvalo zmeniť jeho politiku – namiesto boja s infláciou by sa viac sústredil na podporu zamestnanosti a lacnejšie financovanie vládneho dlhu, najmä po odchode predsedu Jaya Powella budúci rok.
„Fed sa stane bábkou vlády,“ varovala Christiane Baumeisterová, ekonómka z University of Notre Dame, ktorá bola medzi respondentmi. Ďalší respondenti označili vyhliadky americkej menovej politiky za „hrozné“, „chaotické“ či dokonca „katastrofálne“.
K téme sa v pondelok vyjadrila aj prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová. Podľa nej by strata nezávislosti Fedu znamenala „vážne nebezpečenstvo“ nielen pre americkú, ale aj pre globálnu ekonomiku.
Trump od začiatku svojho druhého funkčného obdobia opakovane kritizuje Fed a Powella nazval „hlupákom“ za to, že odmietol tento rok znižovať sadzby.
Ekonómovia sa zhodujú, že oslabenie nezávislosti centrálnej banky by poškodilo najväčšiu svetovú ekonomiku. „Toto je oblasť, v ktorej panuje široký konsenzus,“ uviedol Rüdiger Bachmann, profesor ekonómie na Michiganskej univerzite. Podľa neho nezávislý Fed prispieva k „nižšej a stabilnejšej inflácii a k finančnej stabilite“.
Podľa prieskumu 42 % respondentov považuje za najväčšie riziko vyvolanie silných inflačných tlakov. Ďalších 35 % upozornilo na možnú stratu dôvery investorov v americké štátne dlhopisy. Len jediný respondent uviedol, že Trumpove útoky nepredstavujú pre ekonomiku významné riziko.
Fed má právo stanovovať úrokové sadzby bez politického tlaku od roku 1951. Aj keď viacerí prezidenti v minulosti tlačili na nižšie náklady na pôžičky, nikto to nerobil tak agresívne ako Donald Trump.
82 % účastníkov prieskumu uvádza, že finančné trhy zohľadnili zásahy Bieleho domu len okrajovo, ďalších 12 % je presvedčených, že útoky na nezávislosť Fedu neboli zohľadnené vôbec.
