Žiadny rast na trhoch netrvá večne a po prehnanej eufórii a strmom raste väčšinou prichádza trpký pád.
V histórii nájdeme viacero príkladov, kedy došlo k spľasnutiu bublín a masívnemu výpredaju. Historicky prvý krach na trhu siaha do roku 1634, kedy praskla prvá špekulatívna bublina na trhu s holandskými tulipánmi.
Dnes vieme, že nebola jediná a v priebehu rokov došlo k spľasnutiu viacerých bublín. Pozrite si tie najväčšie kolapsy na akciových trhoch, kedy sa akcie prepadli o desiatky percent.
Čierny piatok (1929)
Prvý veľký krach na americkom akciovom trhu prišiel v roku 1929. V priebehu dvoch dní sa akciový trh v USA prepadol o 23% a krach, ktorý odštartoval 24. október, sa do dejín zapísal ako „čierny piatok“.
Ľudia sa v panike začali zbavovať akcií, výpredaje pokračovali a nasledoval tak čierny pondelok a čierny utorok. Pokles cien akcií trval až 3 roky a do polovice roka 1932 akcie stratili až 90% zo svojich maxím. Jednoducho totálny výpredaj!
Tomuto krachu predchádzal príliš prehnaný optimizmus. Ekonomike sa v dvadsiatych rokoch mimoriadne darilo, prišli prevratné vynálezy ako rádio či pásová veľkovýroba a na burzu sa v tomto období konjunktúry chcelo dostať čoraz viac ľudí. Blížil sa koniec dvadsiatych rokov, na trhoch panovala eufória a ľudia začali bezhlavo investovať všetko, čo mali. Bolo dokonca bežné, že si ľudia brali úvery, aby si mohli nakúpiť akcie a zviesť sa tak na rastúcom trende.
Prišiel však 24. október 1929. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že sa blíži pohroma a obchodovalo sa pokojne. Čoskoro ale prišla mohutná predajná vlna, predovšetkým išlo o nútený predaj akcií, ktoré boli zakúpené na úver. Nákupné objednávky sa začali vytrácať a zavládla panika. Predajný tlak bol tak obrovský, že sa obchodovanie zahltilo a muselo byť viackrát stopnuté.
Čierny pondelok 1987
Krach známy ako Čierny pondelok sa opäť odohral v októbri. Išlo o najväčší denný pokles akciového indexu Dow Jones, ktorý sa v rámci dňa prepadol o viac ako 22% (pokles o 508 bodov), širší akciový benchmark SAP 500 stratil 20%.
Aj tomuto strmému pádu prechádzala eufória, keďže trhy si niekoľko rokov užívali rastúci trend a v roku 1987 (pred čiernym pondelkom) akcie vzrástli o viac ako 40%.
Medzi hlavné dôvody zrútenia patrí rast sadzieb v USA, pokles cien ropy ako aj vzostup algoritmického obchodovania – keď trh rástol, tieto systému mali tendenciu produkovať viac nákupných objednávok a naopak, keď trh klesal, prichádzalo viac predajných príkazov. Silný prepad trhu tak spustil veľký objem predajných pokynov, čo viedlo ešte k hlbšiemu poklesu.
Cenová bublina v Japonsku (1992)
Počas 80. rokov v Japonsku boli ceny nehnuteľností a akcií masívne nafúknuté a dostali sa na nové maximá. Špekulatívna bublina vznikla z prehriatej ekonomiky, nekontrolovanej ponuky peňazí a úverovej expanzie. Na začiatku roka 1992 táto cenová bublina praskla a pokles ekonomiky trval viac ako 10 rokov.
Tamojší trh s akciami začal klesať už v roku 1990, kedy sa akciový index Nikkei prepadol o 50% z 39.000 b. na 20.000 bodov. Do roku 1992 skĺzol až na 15.000 bodov.
Spľasnutie cenovej bubliny spôsobilo stagnáciu japonskej ekonomiky, čo začalo pomalou recesiou, ktorá pretrvávala až do roku 2011. Investori toto časové obdobie označujú ako „stratené desaťročie“.
Technologická bublina (2000)
Jednou z najväčších bublín bola tzv. dot-com bublina koncom 90. rokov. Nástup nových technológií a internetu spôsobil, že obchodníci v tom čase špekulovali na rast akcií internetových spoločností. Slepo skupovali akcie bez toho, aby bola ich hodnota nejako fundamentálne podložená. Akcie technologických firiem vzrástli do závratných výšin a technologický index Nasdaq v priebehu rokov 1995 – 2000 posilnil o takmer 600%!
Mnoho firiem po krachu zbankrotovalo a tie, čo prežili, stratili značnú časť svojej hodnoty. Akcie sa zotavili až po niekoľkých rokoch, po tom, ako Wall Street prehodnotil skutočnú finančnú stabilitu technologických firiem.
Finančná kríza (2007-2008)
Ide o jednu z posledných finančných kríz, ktorá vyústila aj do krízy ekonomickej. Krízu spustilo spľasnutie bubliny na americkom realitnom trhu a nesplácané hypotéky, ktoré banky poskytovali aj klientom so zlou úverovou minulosťou.
Úrokové sadzby v USA začali postupne rásť a zvyšoval sa aj počet nesplácaných hypoték s skonfiškovaných nehnuteľností, čo ešte viac zatlačilo na prepad cien nehnuteľností. Výrazne sa znížila hodnota tzv. cenných papierov krytých hypotékou (MBS), čo viacero finančných inštitúcii dostalo do problémov. Jedna z najstarších investičných bánk Lehman Brothers ohlásila bankrot a svetové burzy sa otriasli v základoch. V týždni od 6. do 10. októbra Dow Jones utrpel najväčšiu týždennú stratu v histórii, keď poklesol o 18,2%.
Na konci roka 2008 spadla americká ekonomika do recesie, čo sa zakrátko odrazila aj na celom svetovom hospodárstve. Cena ropy v tej dobe oslabila zo 100 na 30 dolárov a investori svoj kapitál alokovali do bezpečných prístavov ako zlato alebo švajčiarsky frank.
Koronakríza (2020)
Pandémia COVID-19 sa začiatkom roka 2020 nepriaznivo podpísala aj pod vývoj na akciových trhoch.
Vlády krajín zareagovali na šírenie nového vírusu tvrdými protipandemickými opatreniami a investori si okamžite uvedomili, že to bude mať negatívny dopad na ekonomiku. Úplne odstavené boli najmä sektory ako cestovný ruch, gastro a maloobchod.
Americké akciové indexy v reakcii na to zaznamenali najprudší pokles od roku 1987, keď v rámci dňa stratili približne 10%.
Na rozdiel od predošlých krachov, po ktorých sa akcie zotavovali roky, sa akciový trh minulý rok zotavil už v máji. Toto rýchle oživenie naštartovali aj viaceré stimuly zo strany centrálny bánk.
Kým niektorí investori na prepade búrz prerobia, pre iných je to príležitosť nakúpiť za nižšie ceny.
 Nauč sa obchodovať na najväčšom finančnom trhu | |
◉ Jedinečný online kurz ◉ 27 praktických videolekcií ◉ Zaujímavé bonusy ◉ Neobmedzený prístup | |
