Spojené štáty americké už uvalili na Turecko prvé kolo sankcií, pohrozili však ďalšími, ešte tvrdšími. Prezident Recep Tayyip Erdogan najprv uviedol, že sankcie jeho armádu nezastavia, včera však bol ochotný pozastaviť vojenskú operáciu na severe Sýrie dočasne – na päť dní.
Niet sa čomu čudovať. Turecko doma spotrebuje viac ako vyprodukuje. Je tak závislé na zahraničnej podpore. Je preto ťažko pochopiteľné, že bolo ochotné riskovať svoje dobré vzťahy s USA a s EÚ. Pre Turecko sa stalo tradíciou, že ich deficit bežného účtu sa nachádza v červených číslach. Preto je neustály prílev investícií pre krajinu kľúčový.
Ak Spojené štáty spolu so západnou Európu uvalia ďalšie ekonomické sankcie, bude to pre Turecko veľmi bolestivé a spôsobí mu to dlhotrvajúce negatívne ekonomické škody. Vzťahy tamojšej vlády s veľkými mocnosťami sa narušia a sankcie tamojšia ekonomika silno pocíti.
Viacerí sa pýtajú, prečo je USA voči Turecku také benevolentné. Pravdou je, že Spojené štáty už Turecko a Blízky východ takmer vôbec nepotrebujú. Už nie sú odkázané na blízkovýchodnú ropu, pretože masívne produkujú ropu na svojom vlastnom území.
Turecko zaútočilo na Sýriu z dôvodu domácich ťažkosti s imigrantmi. Na tureckom území sa totiž nachádza obrovské množstvo utečencov, ktorý sa hlásia k rôznym etnikám.
Ďalším dôvodom je však odveký boj s Kurdami. Táto menšina žije na území Turecka, Sýrie, Iránu a Iraku a nemá vlastný štát. To je dlhodobým predmetom sporov na Blízkom východe.
V severnom Iraku sa však Kurdom podarilo vybojovať si autonómne územie a prezident R. Erdogan sa pravdepodobne obáva, že skôr či neskôr by k niečom podobnému mohlo dôjsť aj na juhu Turecka.
Už teraz je jasné, že ofenzíva nie je taká bezbolestná a účinná ako Turecko naznačovalo. Dochádza k stovkám civilných obetí a státisíce ľudí už museli opustiť svoje domovy. Turecký prezident sa však zdá byť odhodlaný. Je teda otázkou sily sankcií západu, či sa podarí turecký vojenský apetít skrotiť.
John Hardy, forex stratég Saxo Bank
