Časy sa menia aj v Holandsku. V roku 1980, tri politické strany ktoré sa striedali pri moci (kresťansko-demokratická strana CDA, sociálno-demokratická strana PvdA a konzervatívna strana VVD) získali spolu až 80 percent hlasov. Na základe posledných prieskumov by v blížiacich sa voľbách mali spolu získať len približne 40 percent voličských preferencií.
Naopak, Strana slobody (PVV) na čele s Geertom Wildersom, ktorá sa vezie na antiimigračnej a antieurópskej agende, v predvolebných prieskumoch vedie. Mohla by získať až 28 z celkovo 150 poslaneckých kresiel, dnes ich má len 12. Odstupujúci premiér Mark Rutte a jeho strana VVD by však mali získať len 24 kresiel, zatiaľ čo v súčasnosti ich má 40.
Tento rozklad tradičných vládnucich strán, čo nie je ničím zvláštne ani v iných európskych krajinách, sa dá vysvetliť štyrmi faktormi:
- Sekularizácia. V polovici 60-tych rokov, viac ako 67 percent obyvateľov krajiny navštevovalo kostol. Dnes to je menej ako 40 percent. Pokles bol výrazný najmä v katolíckej a protestantskej cirkvi.
- Rozklad strednej triedy. Táto skutočnosť bola viditeľná už pred globálnou finančnou krízou. Stredná trieda predstavuje podľa štúdie Medzinárodnej organizácie práce ILO z roku 2016 len 32 percent z celkového počtu obyvateľov.
- Nerovnosť. Podiel celkových príjmov jedného percenta najbohatších obyvateľov sa blíži úrovni majetku ôsmych percent z roku 1930.
- Imigrácia z moslimských krajín spôsobuje napätie. Podľa prieskumu Ipsos zverejneného na konci februára, je až 80 percent opýtaných znepokojených imigráciou a až 86 percent sa bojí „úpadku tradičných hodnôt holandskej spoločnosti“).
No tieto predvolebné prieskumy treba interpretovať veľmi opatrne. Na rozdiel od Francúzska, kde je podpora Národného frontu relatívne presne odhadnutá, prieskumy verejnej mienky v Holandsku sa považujú za nespoľahlivé. Nevylučuje to teda prekvapenie na poslednú chvíľu, čo ale automaticky neznamená, že strana PVV dostane viac hlasov.
Rozhodne francúzsky spôsob
Rozhodujúci vplyv na volebné výsledky bude mať sociálno-ekonomický profil tých, ktorí pôjdu voliť. V Holandsku býva miera účasti najbohatšej pätiny obyvateľstva na úrovni 84 percent, zatiaľ čo miera tej najchudobnejšej pätiny je v priemere 65 percent. Tento rozdiel je o 13 percentuálnych bodov vyšší ako priemer OECD. Nižšia volebná účasť najchudobnejších, ktorí sú obvykle zástancami antiimigračnej a antieurópskej politiky, by mohla viesť k vyššiemu podielu hlasov pre tradičné strany.
Najpravdepodobnejším scenárom výsledku marcových volieb je akýsi druh republikánskeho frontu, čo by mohla byť dohoda veľkých tradičných strán s cieľom zabrániť vláde radikálnej pravicovej strany. Strana PVV by tak zostala mimo možnosti zostaviť vládu, alebo byť súčasťou koalície. Navyše PVV sa ukázala ako náročný a nespoľahlivý partner už v rokoch 2010 až 2013. Je pravdepodobné, že po zverejnení výsledkov volieb vznikne široká koalícia zložená z troch politických strán: CDA, VVD a PvdA, spolu s Kresťanskou úniou, Sociálnymi demokratmi a reformnou stranou SGP.
Žiaden Nexit nás nečaká
Dokonca aj v prípade, že by sa strana PVV dostala k moci a snažila sa aplikovať svoju agendu, neexistuje žiaden priestor na prípadný Nexit. Súčasná legislatíva jednoducho neumožňuje vypísanie referenda o eure. Zákon o referende z roku 2015 oprávňuje vypísanie referenda o nových zákonov prijatých parlamentom, avšak nie o existujúcich zmluvách.
Táto iniciatíva navyše nemá nádej na úspech vzhľadom k masívnej podpore obyvateľstva. Podľa nedávneho prieskumu si až 78 percent respondentov praje zotrvať v eurozóne a len 22 percent by chcelo vystúpiť. Jediným riešením by bolo, ak by parlament navrhol o tejto téme hlasovať. No na podobné pokusy, ktoré boli testované už minulý rok, nebude pravdepodobne existovať parlamentná väčšina.
Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
