Objem majetku spravovaného takzvanými burzovo obchodovanými fondami (exchange traded funds – ETF) v posledných rokoch prudko rastie. Podľa údajov londýnskej spoločnosti ETFGI už celosvetovo dosahuje takmer 3,5 bilióna amerických dolárov. Najmä v Spojených štátoch amerických, ale už aj v západnej Európe sú tieto fondy čoraz viac populárne, a to na úkor klasických podielových fondov.
Ako v rozhovore pre agentúru Bloomberg uviedol v súvislosti s ETF John Bogle, zakladateľ významnej investičnej spoločnosti Vanguard: “Je zrejmé, že sme uprostred revolúcie. Dochádza k tomu, že viac ziskov z investícií na akciových trhoch smeruje do vreciek bežných investorov, a nie do rozpočtov firiem z Wall Streetu.”
Čo stojí za týmto silným trendom? Hlavným dôvodom sú poplatky. ETF priťahujú drobných aj profesionálnych investorov tým, že sú lacné.
Profesionálne správcovské spoločnosti, ktoré ponúkajú podielové fondy, si berú od klientov každoročne za správu majetku takmer dve percentá z majetku a často aj viac. Vysoké náklady sa zdôvodňujú tým, že fondy spravujú profesionáli, ktorí by mali byť schopní vyhodnotiť investičné príležitosti lepšie ako investor z ulice.
Platy investičných manažérov, stratégov a analytikov sa preto premietajú do poplatkov, ktoré musí investor platiť väčšinou bez ohľadu na to, či hodnota fondu v danom roku vzrástla či klesla. V skutočnosti je tento fakt, ďalším dôvodom klesajúceho záujmu o podielové fondy. História totiž dokazuje, že drvivá väčšina z nich, hoci aj sú spravované investičnými manažérmi, dlhodobo nedokáže prekonať výkonnosť vybraného benchmarku – fondy sa porovnávajú s indexami (napr. S&P 500 alebo Euro Stoxx).
Na rozdiel od toho ETF fungujú inak. Priamo totiž zvyčajne kopírujú zloženie a vývoj vybraných indexov. Odpadajú tým náklady na manažérov a analýzy investičných príležitostí, čo sa pozitívne odráža aj na poplatkoch. Väčšina ETF nestojí ročne viac ako pol percenta so spravovaného majetku. A je veľa ETF, u ktorých sa poplatky pohybujú pod hranicou len 0,2 percenta.
Pri dlhodobom investovaní pritom hrá výška poplatkov dôležitú úlohu. Ak napríklad priemerná ročná hrubá výnosnosť podielového fondu predstavuje šesť percent a investičná spoločnosť si vezme dvojpercentný správcovský poplatok, znamená to, že investor prichádza o zhruba tretinu zisku. Na rozdiel u ETF je v porovnaní s tým vplyv poplatkov zanedbateľný.
Popri poplatkoch za správu sa spájajú s podielovými fondami aj vysoké obstarávacie náklady vo forme ďalších poplatkov. Tie sa môžu pohybovať medzi jedným až piatimi percentami z investovanej sumy. Aj tu vychádza lepšie nákup ETF na burze. Navyše ich človek môže nakupovať a predávať, na rozdiel od podielových fondov, cez obchodnú platformu bez oneskorenia za aktuálny kurz na trhu.
Autor: Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre Slovensku, Českú republiku a Maďarsko
