Francúzske prezidentské voľby sa začínajú čím ďalej, tým viac podobať na kabaret. Kampaň Francoisa Fillona je od vypuknutia nedávneho škandálu úplne paralyzovaná. Vody rozbúrila aféra „fiktívneho“ zamestnávania jeho manželky, hoci treba priznať, že je to dlhodobá francúzska politická tradícia.
Vyzerá to, že tieto informácie mohli uniknúť z jeho vlastnej strany. Zvesti hovoria, že F. Fillon by mohol byť kvôli škandálu nahradený predsedom senátu, Gérardom Larcherom.
Ten síce má nulovú charizmu, ale mohol by u Republikánov dostať dostatok hlasov na získanie nominácie. Netreba sa však ani zmieňovať o tom, že G. Larcher má nulovú šancu stať sa budúcim prezidentom.
Najväčším víťazom tejto situácie je teda Marine Le Penová, a v menšej miere aj Emmanuel Macron. Okrem toho investori zvýšili pravdepodobnosť, že Le Penová by mohla vyhrať voľby (spread francúzskych 10 ročných dlhopisov sa zvýšil na 0,64 bodu, najviac od júla 2013).
Veľmi dôležitý bod, týkajúci sa hospodárskeho programu Le Penovej, musí byt prezentovaný jasne a nahlas. Le Penová už nechce opustiť euro, ale plánuje zaviesť frank paralelne s eurom. Je nepravdepodobné, že takýto systém by mohol prežiť.
Očakávaný pokles dolára za prezidentovania Donalda Trumpa by mohol dostať menu až na takú úroveň, akú sme videli v rokoch 1972 až 1978. Okrem toho Le Penová očakáva, že bude rokovať s Bruselom, a keď dosiahne vytúžený výsledok, navrhne vypísanie referenda o zotrvaní Francúzska v EU. Teda niečo na štýl Davida-Camerona.
Ani makroekonomický obraz vôbec nevyzerá dobre. Ekonomický rast vlani dosiahol len 1,1 percenta, pričom konsenzus bol 1,2 percenta a takéto tempo dosiahla ekonomika aj v roku 2015. Socialistická vláda presadila niekoľko zaujímavých ekonomických opatrení, no bolo už príliš neskoro a často krát boli veľmi zle kalibrované.
Napríklad pakt konkurencieschopnosti namiesto exportne orientovaných malých a stredných podnikov najviac pomohol spoločnostiam, ktoré nečelia medzinárodnej konkurencii, ako napríklad poštovým službám.
Síce sme sa od začiatku roka dočkali už niekoľkých pozitívnych signálov, podľa môjho názoru však boli marginálne. Pokles obchodných zásob by mal normálne vytlačiť súkromné investície oveľa vyššie. Naopak sme svedkami presne rovnakej situácie ako v prvom kvartáli 2016. Nevidíme požadovaný ekonomický efekt, ktorý by potiahol rast.
Ďalším ukazovateľom je dôvera domácností, ktorá sa dostala na najvyššiu úroveň od roku 2007. Rád by som bol optimistom, ale v skutočnosti nie je dôvera domácností príliš spoľahlivým ukazovateľom stavu francúzskej ekonomiky. Je založený len na niekoľkých otázkach, ktoré sa však od roku 1974 nijako nezmenili a žiadna z nich sa priamo nezaoberá dôveryhodnosťou.
Neexistuje žiaden dôvod vnímať francúzsku ekonomiku tento rok pozitívne. Môj odhad je, že rast francúzskeho HDP sa bude pohybovať okolo úrovne jedného percenta.
Nevyriešeným problémom je aj vysoká úroveň zadlženia, čo bude určite jedným z prvých hlavných problémov budúceho francúzskeho prezidenta. Rastúce ceny dramaticky zvýšili dlhovú záťaž. Výnos francúzskych desaťročných dlhopisov sa pohybuje okolo 1,3 percenta, čo je vysoko nad rozpočtovým cieľom 0,9 percenta. Preto bude po voľbách prvým opatrením novej vlády revidovať rozpočet a realizovať ďalšie škrty vo výdavkoch.
Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank
