Jamajka: Grécko Strednej Ameriky

Nadpis príspevku sa nesnaží prirovnať tieto dve krajiny v oblasti cestovného ruchu. Ide skôr o to, čo majú spoločné v oblasti verejných financií a konkurencieschopnosti.

O Grécku je nám toho známeho až až, avšak ekonomika Jamajky je iný prípad. Keď sa však na ňu pozrieme bližšie, mnohé ekonomické ukazovatele nám už budú akosi povedomé. Ide najmä o výšku zadlženia, ktoré je v Jamajke na úrovni 140 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Pomoc v objeme 750 miliónov €

Problémy, ktoré sa v Jamajke objavujú, prekračujú schopnosť “poraď si sám”, takže nastupuje (rovnako ako pri Grékoch) zahraničná pomoc. Jamajka sa dohodla s Medzinárodným menovým fondom na prijatí úveru v výške 750 miliónov  €. Nie je to však bez podmienok. Krajina musí dokončiť plánovaný dlhový swap, pri ktorom sa časť dlhu odpíše a súkromný veritelia tak prídu o časť svojich prostriedkov.

Počas posledných troch desaťročí zažívala jamajská ekonomika veľmi nízky hospodársky rast, pokles produktivity a konkurencieschopnosti.

Jamajská vláda tiež musí vykonať škrty vo výdavkoch a reformy trhu práce, aby sa vyrovnala s vážnou hospodárskou krízou. „Počas posledných troch desaťročí zažívala jamajská ekonomika veľmi nízky hospodársky rast, klesajúcu produktivitu a zníženie medzinárodnej konkurencieschopnosti,“ uviedol Jan Kees Martijn – vedúci misie MMF na Jamajke.

Ako tvrdí, dôležitým faktorom týchto problémov bolo jamajské neudržateľné dlhové zaťaženie, ktoré podkopáva dôveru a zvyšuje riziká pre hospodársku stabilitu.

Viac ako polovica výdavkov ide na splátky

Štvorročná pôžička musí byť ešte schválená výkonnou radou MMF, čo by malo byť do konca marca. Do tej doby bude musieť vláda vykonať nevyhnutné hospodárske a fiškálne reformy a tiež dosiahnuť dohodu o pomerne vysokej spoluúčasti súkromných veriteľov.

Asi 55 % vládnych výdavkov ide v súčasnosti na splátky dlhu, ďalších 25 % ide na mzdy a na všetko ostatné, vrátane vzdelávania, bezpečnosti a zdravotníctva tak zostáva len 20 %.

Súčasné vysoké úroky za ktoré si vláda požičiava odrážajú nízke očakávania veriteľov, že bude vláda niekedy schopná splatiť svoje dlhy v plnej výške. Prípadný dlhový swap bude navyše už druhý v priebehu posledných troch rokoch.

Foto: 04deveni

MARTIN KIABA je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v odbore financie, bankovníctvo a investovanie. Aktívne sa zaujíma o finančné trhy, problematiku verejných financií a politické dianie doma i v zahraničí.
Zdieľať
Komentáre