Grécke obyvateľstvo sa hrnie do bánk, aby zo svojich účtov „vybrakovalo“ úspory. Niet sa čo diviť. Strach je prirodzeným prejavom človeka, no v tomto prípade môžu byť jeho následky až multimiliardové.
Problémy bánk už nezvláda Španielsko, ktoré avizovalo, že bude potrebovať pomoc od Európskej únie. Nie je to potešujúce, ale táto euro-dlho-banko kríza sa pomaly ale isto dostáva do „finále“.
Boj s finančným zemetrasením
Ešteže tu máme centrálne banky, ktoré (ako avizujú) sa chystajú zakročiť proti zemetraseniu na finančných trhoch. Spúšťou finančného chaosu môžu byť už nadchádzajú grécke voľby. Verejnosť sa totiž obáva, že ak v nedeľňajších voľbách zvíťazia anti-úsporné strany, Grékom sa odstaví kohútik s peniazmi a nasledovať bude výstup z eurozóny. Ako sa vyjadril prezident Európskej centrálnej banky (ECB), Mario Draghi, eurosystém je pripravený zásobovať finančné trhy (v prípade potreby) likviditou. Za posledné mesiace naliala ECB do systému prostredníctvom dlhodobých úverov už bilión eur. Správa, že centrálne banky sú pripravené podporiť finančné trhy, dnes dodáva akciám silu. Dopyt je najmä po akciách bankového sektora.
360 miliárd
S ničím dobrým nerátajú ani ratingové agentúry: Ratingovka Standard & Poor’s má pri 27 z 50 najväčších európskych bánk negatívny výhľad, prípadne tieto inštitúcie ostro sleduje. Odborníci švajčiarskej banky Credit Suisse odhadujú, že ak by menovú úniu opustili krajiny ako Grécko, Írsko, Portugalsko, Taliansko a Španielsko, straty bánk by sa vyšplhali na 360 miliárd eur. Popravde, povedzme si, k takémuto extrémnemu scenáru by dôjsť nemalo. Napriek tomu, grécky odchod z eurozóny – Grexit – patrí k tým pravdepodobnejším.
Ako uvádza správa Wall Street Journal, francúzska banka Credit Agricole sa už pripravuje na grécky výstup z eurozóny. Jej strašiakom ale nie je len Grécko. Banka má aj pobočku v Taliansku, či finančné podiely v Španielsku a Portugalsku.
Čo sa týka krízového Írska, tu už boli banky sanované, keď obdržali pomoc v objeme 34 miliárd eur. Napriek tomu sú írske domácnosti zadĺžené a podiel „toxických“ úverov zostáva vysoký. Mnohí odborníci tvrdia, že banky v Írsku si môžu prísť k eurovalu po ďalšie peniažky.
V Taliansku sa už tak nevycierajú
Riziko rastie aj pri talianskych bankách. Tie sa síce radujú, že zatiaľ to zvládajú “po vlastných”, strach plynie z ich kamarátstva s domácim dlhom. Sú to práve talianske banky, ktoré vo veľkom absorbovali dlh svojej krajiny. Ako ale na známosť dávajú finančné trhy, ani taliansky dlh “nespí”. Výnosnosť dlhopisov narastá a štátna kasa sa dostáva pod tlak. S ňou aj jej kamarátky – talianske banky.
Tak či onak, verme, že európske bankové domy túto krízu (s pomocou ECB či po vlastných ) prežijú. Po krízovom finále sa ukáže, ktorá z inštitúcií sa z euro-problémov (ne)dokázala vylízať!
