Nakoľko sa ekonomické prostredie v Grécku nevyvíja tak ako sa očakávalo, potrebuje táto krajina ďalšie finančné prostriedky.
Ako sa vyjadril zástupca Medzinárodného menového fondu (MMF), Panagiotis Roumeliotis pre noviny „Imerisia“, z dôvodu hlbšej recesie v Grécku tak bude potrebný vyšší objem finančnej pomoci.Oznámila to spravodajská agentúra Reuters. „Chýbajúce prostriedky by sa mali dodať cez navýšenie úverov poskytovaných od 21. júla, a to o 109 mld. prípadne reštrukturalizáciou dlhu na privátny sektor”, dodáva zástupca MMF.
Podľa Roumeliotisa, MMF preferuje druhú možnosť. Preskupenie finančných prostriedkov by malo spôsobiť zníženie objemu štátnych dlhopisov alebo predĺžiť ich splatnosť. Presadenie tejto možnosti by išlo na úkor držiteľov vládnych bondov. Časť druhého záchranného balíka, ktorý má odvrátiť štátny bankrot Grécka, tvorí podiel privátneho sektora. V 2. kvartáli si európske inštitúcie odpísali najmenej 21 % gréckych vládnych dlhopisov, čo sa dialo na báze dobrovoľnosti.
Podľa názoru šéfa nemeckej bankovej skupiny KFB, Ulricha Schrödera, finančným trhom hrozí horší vývoj ako v roku 2008. „Pri strednodobých a dlhodobých zdrojoch financovania je situácia horšia ako po páde Lehman-u, hovorí Schröder podľa magazínu Focus.
Pred hrozbami alarmuje aj hlavný predstaviteľ Deutsche Bank, Josef Ackerman. „Od začiatku roka stratili banky takmer tretinu trhovej hodnoty“ hovorí Ackerman a zároveň vysvetľuje, že celková situácia pripomína jeseň 2008, aj keď priznáva, že dnes je bankový sektor v porovnaní s minulosťou lepšie kapitalizovaný.
Podľa informácií ftd.de
