Brazília ešte len začína využívať jedno z najväčších ropných polí objavených za posledných 30 rokov, no už narastá debata o tom, ako distribuovať toto novo nadobudnuté bohatstvo tak, aby sa mohla krajina zmeniť v jedného z najväčších svetových vývozcov ropy.
Nedávno tu vypukla politická búrka, ktorá postavila proti sebe brazílske, na ropu bohaté štáty Espirito Santo, Rio de Janeiro a Sao Paulo proti chudobnejším štátom, ktoré nie sú bohaté na ropu ale chcú podiel z odmeny.
Tento spor by mohol zabrzdiť plány rýchlo vyvíjať hlbinné ropné polia, a zároveň oddialiť príjmové roky, ktoré by mohli vytrhnúť milióny ľudí z chudoby.
Podľa platného práva sa môže iba 9 z 27 štátov v Brazílii podieľať na honorároch z ropy. Štát Rio de Janeiro získal sám dve tretiny zo všetkých honorárov v hodnote 2,9 miliárd brazílskych realov (1,9 mld $) v roku 2010, hovorí Agency National Petroleum (ANP).
Súčasné príjmy ešte nie sú príliš vysoké, ale v nasledujúcich rokoch sa majú zvýšiť. S objavovaním nových polí sa očakáva zvýšenie dennej produkcie až na 5 miliónov barelov denne v roku 2020 zo súčasných 2,1 milióna barelov denne.
Kým všetky štáty Brazílie získavajú peniaze z ropy nepriamo prostredníctvom federálnych vládnych výdavkov, bohatšie štáty dostávajú peniaze aj z poplatkov z ťažby ropy. Chudobnejšie štáty tvrdia, že týmto sa stávajú bohatšie štáty ešte bohatšími a chudobnejšie ešte chudobnejšími.
„Potrebujeme spravodlivejšie rozdelenie“, hovorí Oliveira Laercio, kongresman malého severovýchodného štátu Sergipe. „ Nie je správne, že sú zdroje sústredené len v miestach ktoré majú geografické šťastie“.
Debata o rozdelení ropných honorárov sa často opakuje aj v USA, kde sa väčšia časť produkcie ropy odohráva vo federálnych vodách Mexického zálivu. Pobrežie Mexického zálivu sa roky snaží získať väčšiu časť týchto poplatkov. V roku 2010 získala federálna vláda 5,3 miliardy dolárov na týchto poplatkoch.
Ropu produkujúce štáty tvrdia, že zníženie príjmov z poplatkov by malo široký dopad na miestnu ekonomiku. V Macae, prímorskom meste v štáte Rio de Janeiro pochádza až 40% príjmov z licenčných poplatkov. Pôvodne rybárske mestečko malo pred tridsiatimi rokmi populáciu asi 40 000 obyvateľov. Teraz má populáciu 300 000 obyvateľov a svoju šancu využiť ložiská ropy si nechce nechať ujsť.
Kým spor o poplatky nebude vyriešený, Brazília nebude môcť začať s dražbou práv pre vŕtanie, povedala Magda Chambriard, riaditeľka ANP. Prvé práva by mali byť vydražené koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho.
Ale aj ak federálna vláda vyhovie chudobnejším štátom, bohatšie to môžu považovať za protiústavné a oneskorenie sa ešte predĺži.
Podľa informácií wsj.com
