Aký bude vývoj svetového dlhu?

Spektrum dlhových scenárov, katastrofické predpovede a narastajúci podiel na HDP. Vládne dlhy sa stali každodenným výkričníkom nie len pre štátny subjekt. Čoraz reálnejšie čísla, ktoré dôslednou kontrolou vystupujú napovrch, pridávajú dlhom na „sile“.  Už za 10 dní vyhlási Eurostat nové údaje o výške  gréckeho deficitu, ktorý neustále podlieha nedôvere. Čísla ukážu, či si Grécko  utiahne opasok ešte viac, aby vyhovelo  zmluve týkajúcej sa záchranného balíku.

Vlády tak šetria kde sa dá a európska komisia vyťahuje návrhy pre nový systém sankcií, ktoré neobídu rozpočtových hriešnikov. Vynárajú sa názory, že vládne škrty v rozpočtoch spomalia ekonomický rast. Známy podiel vládnych investícii na tvorbe HDP tak môže zamedziť ekonomickej obnove. Škála názorov sa prebíja, no možno prichádza čas postaviť sa na nohy bez podania umelých rúk vlády.

Ponuka scenárov, znázorňujúcich vývoj vládnych dlhov  je veľká a aktuálna situácia pre každú krajinu iná. I prístup vlád a centrálnych bánk sa v jednotlivých ekonomikách odlišuje a tak sú kroky hlavných predstaviteľov v prístupe k riešeniu rozpočtových dier  ostro sledované.

Nižšie je uvedené spracovanie vývoja verejného dlhu USA a členských krajín Eurozóny za roky 2002 až 2011.

 

Zdroj: Spracovanie autora podľa  ec.europa.eu

Ako vidieť v doliehaní finančnej krízy v rokoch 2007 a 2008,  verejný dlh Spojených štátov výrazne stúpol. Pri porovnaní s vývojom vládneho dlhu Eurozóny ide od obdobia prepuknutia krízy v pomere k HDP o vyššie tempo rastu. Pre rok 2010 sa oproti vládnemu dlhu Eurozóny  črtá  nárast až o 10  percentuálnych bodov. Pomoc štátu bola v USA v jadre krízy naozaj veľká a jej odrezanie spôsobilo pokles spotreby domácnosti.

Jeden z najlepších scenárov  budúceho vývoja zadlženia ponúka publikácia Deutsche Bank s názvom Public Debt in 2020 (24. Marec 2010)

 

Zdroj: Spracovanie autora podľa Deutsche Bank – Public Debt in 2020

Uvedený graf je spracovaním dát z tejto publikácie. Znázorňuje pomer verejných dlhov jednotlivých ekonomík k ich hrubému domácemu produktu (v %). Deutsche Bank znázorňuje aj výšku dlhu, ktorý by mali ekonomiky „dosiahnuť“ v roku 2020. Tu sa ako najvyššia predpokladá výška verejného dlhu USA . Pri zohľadnení  prvého grafu, ktorý hovorí o vyššom tempe rastu zadlženia Spojených štátov  ako krajín EU16, by tento marcový pohľad Deutsche Bank nemusel odbáčať od reality. Pri zotavovaní sa amerického trhu práce a obnovení spotreby domácnosti môže vysoké tempo rastu  dlhu ubrať plyn. Napriek tomu, verejný dlh viac ako  130 % HDP, ktorý znázorňuje hore uvedený graf, môže byť čoskoro reálny. USA nemôže donekonečna poskytovať daňové úľavy a tak vyššiemu hospodárskemu rastu USA napomáha Federálny rezervný systém (FED). Centrálna banka USA tak skupuje finančné aktíva čím pumpuje ekonomiku peniazmi.

Pri zadlžení eurozóny sa ako hlavný problém jej vysokých dlhov do popredia dostáva fakt, že Eurozóna je menovou úniou bez únie politickej. Rozdiely v zadlžení krajín eurozóny sú naozaj vysoké a prístup jednotlivých vlád rôzny. Tu sa v snahe udržania menového priestoru môže vtískať riešenie v podobe inflačného zníženia dlhu. Pre historickú ukážku ani nemusíme odchádzať zo starého kontinentu. Zvýšenie cenovej hladiny na úrovni 20 % , akú pocítila Veľká Británia počas vojnových rokov,  by naše úspory určite nepotešila. Vtedajší britský dlh vo výške 200% HDP pominul a  prežuté zvýšenie cien zapadlo prachom. Avšak, znižovanie dlhov horibilnou infláciou sa dnes vysoko medializuje a jej aplikovanie „nezávislou“ centrálnou bankou by mohlo byť skôr okaté.

Dušan Hruška

© Investičné Noviny

xtb
Redakčný tím Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať