Rýchly rast cien ropy a narastajúce riziká v sektore súkromných úverov začínajú podľa stratéga Bank of America Michaela Hartnetta pripomínať obdobie tesne pred globálnou finančnou krízou v roku 2008.
Hartnett upozorňuje, že vývoj cien ropy v súčasnosti nápadne pripomína situáciu z rokov 2007 až 2008. V tom čase sa cena ropy medzi júlom 2007 a augustom 2008 zdvojnásobila zo 70 na približne 140 dolárov za barel. Tento rast sprevádzali prvé otrasy na trhu rizikových hypoték (subprime), ktoré zasiahli finančné inštitúcie ako Northern Rock či Bear Stearns.
Podobný tlak na energetické trhy vidíme aj dnes. Konflikt v Iráne, ktorý vypukol 28. februára, posunul ceny ropy od začiatku roka nahor o viac než 60 %. Podľa Hartnetta sa tak výkonnosť finančných aktív v roku 2026 „znepokojivo podobá cenovým pohybom z obdobia od polovice roku 2007 do polovice roku 2008“.
Obavy zo súkromných úverov
Dodatočné napätie na trhoch vyvolávajú rastúce obavy z expozície bánk voči segmentu súkromných úverov (private credit). Tento rýchlo rastúci sektor čelí viacerým problémom – od tlaku na výplaty investorov z fondov cez prísnejšiu kontrolu úverových štandardov až po vplyv umelej inteligencie na niektoré typy dlžníkov.
Zároveň sa zvyšujú náklady na energiu, čo v kombinácii s geopolitickým napätím zvyšuje riziko stagflácie. Ide o scenár, v ktorom ekonomický rast spomaľuje, zatiaľ čo cenové tlaky pretrvávajú. V takom prípade by centrálne banky mohli byť nútené zvyšovať úrokové sadzby práve v čase, keď ekonomika stráca dynamiku.
Riziko politickej chyby centrálnych bánk
Podľa Hartnetta by konflikt na Blízkom východe a jeho dopad na infláciu mohli prinútiť Európsku centrálnu banku (ECB) sprísniť menovú politiku skôr, než sa dnes očakáva.
Stratég pritom pripomína historický precedens. ECB zvýšila úrokové sadzby v júli 2008 – v ten istý deň, keď cena ropy dosiahla svoj vrchol. Tento krok sa neskôr ukázal ako „jedna z najväčších politických chýb všetkých čias“. O 74 dní neskôr bola centrálna banka nútená sadzby prudko znížiť o 325 bázických bodov, keď sa po kolapse Lehman Brothers prepadli úverové trhy aj ceny ropy, ktoré klesli až k úrovni 40 dolárov za barel.
Trhy zatiaľ veria v priaznivý scenár
Napriek týmto varovaniam však podľa Hartnetta na trhoch stále prevláda pomerne optimistický konsenzus. Investori predpokladajú, že konflikt v Iráne bude krátkodobý a že problémy v sektore súkromných úverov nemajú systémový charakter.
Takýto pohľad podporuje pokračovanie býčej nálady na akciových trhoch, keďže investori sa spoliehajú na presvedčenie, že „tvorcovia politiky vždy prídu na pomoc Wall Streetu“.
Hartnett zároveň upozorňuje, že najväčšie riziko pre akciové trhy v prostredí drahej ropy a sprísňujúcich sa finančných podmienok nemusí spočívať v inflácii, ale skôr v tlaku na firemné zisky.
Z investičného hľadiska preto odporúča predávať ropu v prípade, že jej cena presiahne 100 dolárov za barel, a rovnako aj americký dolár, ak sa jeho spotový index pohybuje nad úrovňou 100. Naopak, za atraktívne považuje nákup 30-ročných amerických štátnych dlhopisov v situácii, keď ich výnos prekročí hranicu 5 %, a tiež nákup indexu S&P 500, ak by klesol pod úroveň 6 600 bodov.
Podobné varovanie zaznelo aj od ďalšieho stratéga Bank of America. Sebastian Raedler pre Bloomberg Television uviedol, že v úverovom sektore vidí „veľa napätia, ktoré by som prirovnal k situácii v roku 2007“.
Zdroje: bloomberg
