Aj keď mnohí ekonómovia už dlhšie upozorňujú na rastúce riziko dlhovej krízy v USA, len málokto si trúfne odhadnúť, kedy by mohla prísť. Zakladateľ hedžového fondu Bridgewater Associates, Ray Dalio, sa však nebojí stanoviť časový horizont. Podľa neho Ameriku čaká „dlhom vyvolaný infarkt“, ktorý nastane za súčasnej Trumpovej administratívy, najneskôr do dvoch alebo troch rokov.
Dalio už na začiatku roka kritizoval názor, že americká ekonomika môže donekonečna znášať rastúci dlh bez vážnych následkov. Tí, ktorí to tvrdia, podľa neho „nerozumejú mechanizmom“ tohto problému. Ako uviedol v rozhovore pre Financial Times, veľké deficity, ktoré vyplývajú z nového rozpočtu, pravdepodobne v blízkej budúcnosti spôsobia infarkt spôsobený zadlžením. „Vidím to v horizonte troch rokov, plus mínus rok či dva,“ uviedla hedžová legenda.
Príjmy klesajú, zadlžovanie nepoľavuje
Administratíva Donalda Trumpa schválila zákon One Big Beautiful Bill Act (OBBBA), ktorý prezident označil za najväčšie zníženie daní v histórii pre pracujúcich a strednú triedu. Problémom je, že daňové škrty znižujú príjmy štátu, zatiaľ čo tempo zadlžovania nepoľavuje.
Ako pripomína Dalio, každý subjekt, či už štát, firma alebo jednotlivec, má pri znižovaní dlhu len dve možnosti: buď míňať menej, alebo zarábať viac. Súčasná politika však vedie k opaku: k nižším príjmom a vyššiemu zadlženiu.
Dalio zdôrazňuje, že obrovský americký dlh nie je výsledkom jedinej vlády. Obavy má však z toho, že v súčasnosti sa nikto nechce postaviť proti mocným v záujme ekonomiky. Podľa neho sa mnohí podnikatelia a investori boja otvorene hovoriť o rizikách, aby nečelili politickým alebo trhovým sankciám. Tento strach bráni vzniku potrebnej diskusie o riešení problému.
„To, čo dnes vidíme v politike a spoločnosti, sa podobá obdobiu 30. až 40. rokov minulého storočia,“ tvrdí Dalio. Ako príklad uvádza vstup štátu do spoločnosti Intel – výrobcu čipov. Podľa neho to ukazuje snahu vlády ovplyvňovať aj ekonomiku jednotlivých firiem, čo má črty autokratického riadenia.
Dalio prirovnáva americkú ekonomiku k obehovej sústave tela. Úrokové platby z obrovského dlhu sú podľa neho ako pláty, ktoré upchávajú cievy a postupne vytláčajú iné, nevyhnutné výdavky. V určitom momente sa investori začnú pýtať, či je vláda ešte schopná fungovať za týchto podmienok: „Dopyt po americkom dlhu pravdepodobne nebude držať krok s jeho rastúcou ponukou,“ varuje Dalio.
Rekordný dlh
Fakty nepotrebujú komentár. V auguste sa štátny dlh USA vyšplhal nad 37 biliónov dolárov, čo predstavuje približne 124 % HDP – najvyššiu úroveň od druhej svetovej vojny. Kongresový rozpočtový úrad odhaduje, že ak sa nezmení súčasná politika, pomer dlhu k HDP môže do roku 2055 stúpnuť až na 156 %.
V súčasnosti Washington minie približne 7 biliónov dolárov ročne, no vyberie len 5 biliónov na daniach a poplatkoch. Dôsledkom je nové zadlženie. Po rokoch deficitov a neudržateľného rastu dlhu je krajina podľa Dalia na prahu veľkej dlhovej krízy. „Prezidenti oboch strán“ podľa neho prispeli k súčasnej situácii, no aktuálna rozpočtová politika môže celý problém ešte viac vyhrotiť.
