Písal sa piatok 10. marca 2000 a akciový index Nasdaq Composite dosiahol vrchol na úrovni 5 048,62, čo bol viac ako dvojnásobok jeho hodnoty spred roka.
Počas internetovej horúčky známej ako dot-com bublina, ktorá trvala od roku 1996 do 2001, zažíval internet masívny rozmach. Vznikali nové firmy, korporácie a startupy stavajúce na revolúcii digitálnej éry. No prehnané očakávania a špekulatívna eufória nakoniec viedli k tvrdému pádu. Po dosiahnutí vrcholu sa trh v priebehu niekoľkých týždňov prepadol – investori spanikárili pod tlakom viacerých negatívnych faktorov. Technologický benchmark Nasdaq napokon stratil vyše 75 % svojej hodnoty, čo viedlo k odpareniu trhovej kapitalizácie v hodnote 5 biliónov dolárov. Éra iracionálneho nadšenia sa skončila.
Zopakuje sa história?
Po 25 rokoch sa v súvislosti s mániou okolo umelej inteligencie (AI) rozprúdili diskusie o tom, či sa história opakuje, alebo sa spúšťa ten istý algoritmus bubliny s novými vstupmi. Podľa Kaironga Xiaoa, profesora financií na Columbia Business School, existujú podobnosti medzi dnešným trhom a trhom spred 25 rokov, pretože niektorí investori sú čoraz nervóznejší.
„Dot-com bublina bola charakteristická množstvom IPO, pričom spoločnosti sa snažili dostať do najväčšej triedy aktív na burze Nasdaq,“ povedal Xiao. „V dôsledku regulácie a mnohých ďalších štrukturálnych zmien, sa nové investície v súčasnosti realizujú prostredníctvom trhu súkromného kapitálu.“
Tento štrukturálny posun od verejného k súkromnému financovaniu predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien. Zatiaľ čo IPO spoločnosti Netscape v roku 1995 vyvolalo zlatú horúčku verejných ponúk internetových startupov, dnešní najvýznamnejší vývojári umelej inteligencie – OpenAI a Anthropic – zostávajú napriek oceneniu v desiatkach miliárd „v súkromí“. Majú prístup k obrovskému kapitálu bez toho, aby museli čeliť kontrole verejného trhu alebo tlaku na štvrťročné výsledky.
Spoločnosti, ktoré vedú dnešnú technologickú vlnu, sa od svojich dot-com predchodcov výrazne odlišujú. Kým na začiatku roku 2000 trhu dominovali mladé startupy s minimálnymi príjmami, dnešné inovácie v oblasti AI sú poháňané technologickými obrami ako Microsoft (MSFT), Google (GOOGL) a Nvidia (NVDA). Tieto spoločnosti disponujú rozmanitými zdrojmi príjmov a značnými ziskami, čo im umožňuje investovať do vývoja na úplne novej úrovni.
Táto koncentrácia zdrojov medzi etablovanými hráčmi predstavuje ochranu pred volatilitou trhu, ktorá v ére dot-com neexistovala. „Veľké spoločnosti môžu prežiť, ak dôjde ku krachu na trhu, pretože majú iné spôsoby, ako získať finančné prostriedky, zatiaľ čo malé spoločnosti zostanú na periférii,“ povedal Xiao.
Hrozba korekcie
Nie všetci analytici sú však presvedčení, že sa trhu podarí vyhnúť korekcii. Gene Munster, riadiaci partner spoločnosti Deepwater Asset Management, upozorňuje, že hoci súčasný boom AI má ešte priestor na rast, jeho trvanie nie je nekonečné. „Stále si myslím, že nám na trhu zostávajú ešte dva dobré roky,“ povedal Munster. „Nanešťastie sa to skončí rovnako ako pred 25 rokmi,“ dodal.
Podľa neho je problémom výrazná eufória, počas ktorej racionálne investovanie ustupuje a do popredia sa dostáva strach z premeškania. Hoci Munster verí, že podstata umelej inteligencie nakoniec prekoná mániu, pravdepodobne sa to nestane včas, aby sa zabránilo korekcii trhu. „Kým sa čísla začnú zlepšovať, bublina praskne,“ povedal Munster. Zároveň očakáva, že umelá inteligencia bude mať väčší vplyv ako internet.
O bubline hovorí aj známy „medveď“ a finančný novinár Jim Grant, ktorý predpovedal nielen dot-com bublinu, ale aj krízu spôsobenú rizikovými hypotékami, ktorá v roku 2008 otriasla celým finančným systémom. „Niektoré veci sa menia, ale ľudské bytosti, nie. Máme tu všetky príznaky klasickej bubliny,“ uviedol Grant. Upozorňuje však, že „zákonitosti sú známe, ale načasovanie je neznáme a nastavené tak, aby potrápilo tých, ktorí sa naň pripravujú. Grant to pozná z praxe – jeho prognózy boli síce správne, no výrazne predčasné pred skutočnými krachmi.
Na trhu cítiť nervozitu
V roku 2025 zavládla na akciových trhoch nervozita, čo sa odráža najmä na vývoji akcií technologických gigantov ako Nvidia, Tesla a Palantir. Akcie Nvidie, popredného výrobcu čipov pre umelú inteligenciu, ktorý bol jedným z hlavných víťazov AI boomu, už klesli približne o 25 % zo svojich 52-týždňových maxím.
Tieto poklesy prichádzajú v čase, keď investori hodnotia humbuk okolo AI a preberajú deklarované investície veľkých technologických firiem do umelej inteligencie. Zároveň sledujú rastúcu konkurenciu, najmä zo strany čínskych firiem, ktoré vyvíjajú vlastné riešenia v oblasti AI. Nedávno sa o otrasy na akciovom trhu postaral čínsky startup DeepSeek, ktorý vyhlásil, že dokáže operovať bez najdrahších čipov v odvetví, čím spochybnil dominanciu súčasných lídrov.
Zdroje: qz.com; ft.com; investicne.sk
