Nemecký harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) vzrástol v januári medziročne na úrovni 5,1 % oproti decembrovým 5,7 %. Na druhej strane je to však oveľa viac ako očakávali ekonómovia, ktorí odhadovali 4,7 %. Aj Španielsko zaostalo za očakávaniami, keď januárový HICP klesol menej, na 6,1 % oproti očakávaným 5,5 %.
Nemeckú infláciu potiahli hore vysoké ceny energií (obzvlášť plynu), prepravy a niektoré služby, napríklad tie súvisiace s voľným časom a cestovaním. Čoraz viac sa ukazuje, že zdrojom inflácie je čoraz viac sektorov a že služby sa môžu stať hlavným hlavy-bôľom v nasledujúcich mesiacoch.
Vyššia inflácia sa prenáša aj na domácností, čo je zlou správou pre spotrebu. Od začiatku roka ceny rastú, v niektorých prípadoch dokonca prudko. Patria medzi nich aj ceny za televízne vysielanie a niektoré druhy administratívnych poplatkov. „Očakávame, že priemerná inflácia bude v Nemecku tento rok vyššia ako minulý rok. Vrchol inflácie ešte určite nemáme za sebou. Ten by mohol nastať v najbližších dvoch až troch mesiacoch. Odhadujeme, že nemecká inflácia bude v tomto roku v priemere 4 %, pričom riziká sú skôr naklonené smerom nahor. A ak sa energetická kríza zopakuje aj v zime 2022, nevidíme šancu, že by inflácia mohla v dohľadnej dobe klesnúť na priemernú úroveň 2 %,“ hovorí Christopher Dembik, analytik Saxo Bank.
Inflačné prekvapenia v eurozóne pravdepodobne prinútia Európsku centrálnu banku (ECB) v marci revidovať svoje prognózy inflácie smerom nahor. ECB predpokladal pokles HICP eurozóny v prvom štvrťroku tohto roka o 60 bázických bodov, čo je veľmi optimistické. ECB však pravdepodobne v najbližšom období menovú politiku meniť nebude. Stále sa domnieva, že prevažná časť inflácie súvisí s pandémiou a nerovnováhou medzi dopytom a ponukou. „Čiastočne je to pravda, avšak existujú aj iné štrukturálne faktory, ktoré tlačia infláciu nahor, vrátane zelenej transformácie a mzdovej a cenovej špirály v niektorých sektoroch,“ varuje Saxo Bank.
Po zverejnení nemeckej inflácie peňažné trhy upravili svoje očakávania. Do oceňovania zahrnuli zvýšenie sadzby ECB o 10 bázických bodov do septembra (čo predtým nebolo) a o viac ako 25 bázických bodov do decembra. To postaví ECB pred značnú komunikačnú výzvu už čoskoro. Na jednej strane nebude mať inú možnosť, ako potvrdiť silnejší jastrabejší postoj k inflácii. Na druhej strane bude musieť udržať na uzde špekulácie peňažného trhu o očakávanom zvýšení úrokových sadzieb v najbližších mesiacoch.
