Aj napriek veľkým obavám predstavujú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia už na budúci víkend, len nízke politické riziko.
Môj názor zakladám na dvoch hlavných dôvodoch. Aj keď dôjde k prudkému nárastu antisystémových strán, tie len ťažko získajú parlamentnú väčšinu. Zároveň bez ohľadu na výsledok volieb, fungovanie inštitúcií EÚ je stále do veľkej miery závislé od vlád jednotlivých štátov, hoci sa úloha Európskeho parlamentu v posledných rokoch posilnila.
Európske voľby povedú podľa nás k oveľa viac rozdelenej Európe a potvrdí sa, že spojenectvo Francúzska a Nemecka, ktoré bolo hnacou silou európskej integrácie, prestane fungovať.
Rastúci euroskepticizmus
Pred niekoľkými mesiacmi sa investori prehnane obávali vzniku populistickej väčšiny v Európskom parlamente. Obava tkvela v tom, že by ich prevaha mohla viesť k inštitucionálnemu zablokovaniu EÚ. Áno, podľa najnovších prieskumov by hlavným víťazom mohli byť euroskeptické strany so ziskom až 153 kresiel, kým tradičné strany pravdepodobne pohoria. Predpokladá sa, že podpora Európskej ľudovej strany (EPP) klesne na 219 kresiel a Sociálni demokrati by mohli stratiť až tretinu a klesnúť na 135 kresiel.
Euroskeptické strany však ani zďaleka nezískajú parlamentnú väčšinu a ich vplyv na tvorbu zákonov bude závisieť od schopnosti strán, počnúc talianskou Ligou severu Mattea Salviniho až po slovenskú stranu Sme rodina Borisa Kollára, spolupracovať a presadzovať spoločnú politiku a ciele.
Podľa posledných prieskumov by takúto koalíciu viedla Liga severu, ktorá sa zrejme stane druhou najsilnejšou stranou Európskeho parlamentu po nemeckej stredopravej CDU. Hoci euroskeptické strany deklarujú, že sú ochotné spojiť svoje sily a uzavrieť širokú koalíciu, v niekoľkých otázkach sa rozchádzajú. Preto je otázne, či budú skutočne ochotné podporiť Salviniho politické názory.
Myslíme si preto, že výsledok volieb neprinesie silnú a jednotnú euroskeptickú koalíciu, ale skôr ešte viac rozdelený Európsky parlament. Už niekoľko rokov je rozhodovanie väčšinou závislé na dlhom vyjednávaní medzi ľudovcami a sociálnymi demokratmi. Vzhľadom k prepadu Sociálnych demokratov bude musieť EPP vyjednávať s väčšinou strán, a to aj s euroskeptikmi.
Ak euroskeptická koalícia dokáže vystupovať jednotne aspoň v niektorých otázkach, mohla by sa stať skutočnou šedou eminenciou, pretože sa stane pravdepodobne druhou najsilnejšou stranou v parlamente. Tým pádom by sa výrazne spomalil európsky legislatívny proces, ktorého rýchlosť je už v súčasnosti na zvážení.
Je preto pravdepodobné, že kľúčové témy, ako je harmonizácia daní na európskej úrovni najmä pre firmy, zmena zastaraných európskych pravidiel hospodárskej súťaže, alebo vytváranie komplexnej európskej stratégie voči novej čínskej hodvábnej ceste, budú musieť počkať.
Koniec francúzsko-nemeckého partnerstva?
Európske voľby budú tiež symbolizovať koniec partnerstva Francúzska a Nemecka. Francúzsky prezident Emmanuel Macron bol spočiatku pevným zástancom medzinárodnej spolupráce s Nemeckom. Nedávno ale pochopil, že spoločne s Berlínom sa len snaží nachádzať kompromisy, ktoré by EÚ posunuli dopredu. Preto poslal svojich vyslancov do všetkých kútov Európy s cieľom vybudovať novú proeurópsku koalíciu. Avšak v Nemecku sa stretol s pomerne chladným prijatím.
Emmanuel Macron (theatlantic.com)E. Macron si uvedomil, že CDU a Sociálni demokrati chránia hlavne nemecké záujmy zamaskované za záujmy Európy. Už rok a pol nemecká strana zdvorilo, ale systematicky, odmieta všetky Macronove návrhy, ktorými sú napríklad vytvorenie rozpočtu eurozóny, parlament eurozóny, či zdaňovanie technologický gigantov (Google, Apple, Facebook a Amazon).
Francúzsko musí preto svoje ambície obmedziť. Hoci chcelo kompletne zmeniť európsku politiku, musí sa teraz pokúsiť zachovať si aspoň tvár. V Európskom parlamente sa pokúsi vytvoriť malú koalíciu, ktorá však bude mať len malý vplyv na rozhodovanie. E. Macron utrpel hneď dvojitú porážku: jeho kampaň, ktorú postavil na súboji pro-európskeho pokrokového postoja s európskymi populistami zatiaľ vyvolala len málo pozornosti, a jeho snaha vytvoriť veľkú proeurópsku a medzinárodnú stranu tiež očividne nebude úspešná.
Francúzsko ide proti súčasným politickým trendom. Či už sa nám to páči alebo nie. Európania v tejto chvíli fandia euroskeptickým stranám, ktoré hlásajú určitú formu protekcionizmu a ochrany pred tým, čo je, často mylne, vnímané ako vonkajšia hrozba, napríklad pred migráciou. Očakávania voličov vo väčšine európskych krajín, vrátane strednej a východnej Európy, týkajúce sa liberálneho programu podporujúceho globalizáciu s niekoľkými sociálnymi opatreniami, sa tak zrejme nenaplnia.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank
