Po menovom zemetrasení z 15. januára, kedy Švajčiarska národná banka náhle opustila dovtedy udržiavaný strop na frank, sa v hľadáčiku ocitli fixované meny po celom svete. V Európe sa investori snažia nájsť paralely so švajčiarskym frankom a najväčšia pozornosť sa venuje dvom menám: dánskej korune (DKK) a českej korune (CZK).
Fixovanie dánskej koruny na euro sa už ocitlo pod značným tlakom, čo donútilo dánsku centrálnu banku (Nationalbanken), aby úrokové miery na trikrát znížila až na súčasných záporných 0,50 percenta. V januárovej trhovej intervencii predala banka podľa odhadov až sto miliárd dánskych korún (13 mld. euro). Predstavuje to zhruba päť percent dánskeho HDP.
Dánsko však nie je Švajčiarsko a tamojšia mena je málo obchodovaná a bez tradície bezpečného útočiska. Okrem toho majú Dáni obrovské dôchodkové vklady v iných menách a budú sa zubami nechtami biť o udržanie ich hodnoty prostredníctvom naviazania na euro.
Dánska centrálna banka sa tiež už dohodla s ministerstvom financií, aby prestalo vydávať dlhodobé vládne dlhopisy, s cieľom donútiť dánskych zákazníkov kupovať nezaujímavé, nevýnosné, krátkodobé inštrumenty. Dánska koruna je okrem toho poslednou menou z ERM II, ktorej naviazanie na euro musí chrániť aj Európska centrálna banka.
Česká koruna ale ponúka zaujímavejší príklad. Nie je naviazaná na euro, Česká národná banka ale vyhlásila spodnú hranicu kurzu EUR / CZK na úrovni 27,00 ako cieľ jej monetárnej politiky. Cieľom je vyhnúť sa deflácii a podporiť český priemysel. Úroková sadzba centrálnej banky zároveň dosiahla nulu, ku ktorej smerovala už v roku 2012.
Vyhlásenie spodnej hranice kurzu bolo čiastočne inšpirované spodnou hranicou pre pár CHF/EUR. Vo svetle nedávnych udalostí sa však už tento krok až tak múdro nejaví.
Špekulanti tu možno majú lepší cieľ ako pri dánskej korune, no stále musia počítať s tým, že i česká koruna sa obchoduje málo a že je tu silná pozícia národnej banky. Ďalším rozdielom oproti franku je, že ČNB stanovila pre spodnú hranicu kurzu časový horizont, čo Švajčiari nikdy neurobili.
Znamená to snáď, že českú korunu čaká nestabilita, hneď ako sa národná banky pokúsi svoju politiku v budúcom roku opustiť? Či tu existuje tlak na naviazanie meny zistíme už vo štvrtok, keď ČNB zverejní svoje najnovšie údaje o menových rezervách.
Pri pohľade mimo Európy si zaslúžia pozornosť krajiny Arabského polostrova vyvážajúce ropu, ktorých meny sú naviazané na dolár. Tunajšie krajiny sú pod značným tlakom, pretože ekonomikám škodí klesajúca cena ropy v cenách USD. No tieto menové väzby už prežili masívne tlaky a sú podporené obrovskými rezervami, a to aj keď silný americký dolár zvyšuje riziká ekonomického poklesu v týchto krajiny. Je to podobné ako, keď sa počas boomu v rokoch 2010-2013 zosilňoval dopad vysokých cien ropy a slabého dolára.
Ešte ďalej na východ však leží najdôležitejší menový vzťah: čínske riadené nadviazanie, či “prispôsobenie sa” doláru. V poslednom roku sa Čína konečne začala vyrovnávať s najväčšou úverovou bublinou, akú svet zažil. A robí to v čase, keď americký dolár, na ktorý je jej mena najpevnejšie naviazaná, vykazuje jednoznačne rastúci trend, zatiaľ čo ďalšie dve silné meny – japonský jen a euro teraz citeľne poklesli. Dôjde teda k devalvácii jüanu? Prvé známky napätia sa už objavili: výmenný kurz USD/CNY je len zlomok percenta od dvojročného maxima a to sa od devalvácia jüanu v roku 1994 nestalo.
Svet sa musí obrniť proti dopadom devalvácie čínskej meny. Čo by to znamenalo? Došlo by k uvoľneniu ďalšej vlny deflačných síl, ktorá by postihla celý svet a poškodila už tak krehký systém svetových mien. Devalvácia jüanu by zrejme znamenala začiatok konca post Bretton-woodskeho systému, ktorý funguje od roku 1971, kedy prezident Nixon ukončil nadviazanie amerického dolára na zlato. Navyše by to znamenalo, že Ázia, a najmä Čína, by museli rýchlo prísť s post-merkantilistickým ekonomickým modelom, napriek tomu, že sa teraz snažia zastaviť čas prostredníctvom menovej devalvácie a dostať sa tak z deflačnej bubliny.
Autor: John J. Hardy, menový stratég Saxo Bank
