Ministri financií eurozóny po dlhých rokovaniach nakoniec dospeli k záveru, kto bude v budúcnosti zachraňovať banky (v prípade že sa dostanú do problémov).
Dohoda tak bude znamenať, že systém záchrany bánk cez štátne rozpočty, ako sme tomu boli svedkami v posledných rokoch od vypuknutia krízy, sa zmení. Bežní občania už problémy nemajú pocítiť tak silno, ako tomu bolo v nedávnej minulosti.
Pokiaľ sa nejaká banka dostane do problémov, v prvom rade sa na jej záchrane budú podieľať jej akcionári a držitelia dlhopisov, ďalej sporitelia s vkladmi nad 100 000 eur.
“Bežní ľudia” prídu na rad až medzi poslednými
Až pokiaľ by zdroje neboli dostatočné, nasledovalo by aj zapojenie daňových poplatníkov cez štátne rozpočty. “Bežní ľudia“ tak prídu na rad až medzi poslednými. Holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem uviedol, že plán riešenia znamená veľkú zmenu v spôsobe, akým sa bude problematickým bankám pomáhať.
„Ak sa nejaká banka dostane do problémov, budeme mať v celej Európe jeden súbor pravidiel, kto tento účet zaplatí. Samotný finančný sektor bude teraz do veľmi veľkej miery zodpovedný za riešenie svojich vlastných problémov.“
Jeroen DijsselbloemSprávne nastavený jednotný systém v celej EÚ je nesmierne dôležitý. Globálna finančná kríza, spolu s krízou dlhovou totiž bankový systém v štátoch Únie výrazne zasiahla.
Veľký začarovaný kruh
Krajiny z celej EÚ, ako napríklad Írsko, Španielsko či Cyprus boli nútené použiť desiatky miliárd eur na záchranu svojich chorľavých bankových systémov. V konečnom dôsledku sme sa na ich záchranu poskladali my všetci.
Situácia je však umocnená tým, že samotné štáty, ktoré na záchranu prispievali, sú odkázané na to, aby im banky poskytovali peniaze, bez ktorých by ďalej nedokázali normálne fungovať. Celé to tak je jeden veľký začarovaný kruh, z ktorého sa dostať nie je vôbec také ľahké.
