Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla ročná miera inflácie meraná harmonizovaných indexom spotrebiteľských cien (HICP – vysvetlenie nižšie) vo februári 2013 úroveň 1,8 %, čo predstavuje pokles z 2,0 % v januári.
Pokračujúci pokles ročnej miery inflácie je najmä odrazom vývoja energetickej a potravinovej zložky cenového indexu.
Čo sa týka vývoja v nasledujúcom období, napriek mierne volatilnému profilu vývoja celkovej inflácie v jednotlivých mesiacoch, by mali cenové tlaky vzhľadom na nízku hospodársku aktivitu v eurozóne zostať obmedzené.
Inflačné očakávania sú pevne ukotvené na úrovni zodpovedajúcej cenovej stabilite v strednodobom horizonte. Podľa makroekonomických projekcií odborníkov Európskej centrálnej banky pre eurozónu z marca 2013, by sa mala ročná miera inflácie HICP v roku 2013 pohybovať v rozpätí od 1,2 % do 2,0 % a v roku 2014 v rozpätí od 0,6 % do 2,0 %.
V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2012 sa intervaly takmer nezmenili. Riziká ohrozujúce výhľad cenového vývoja zostávajú v strednodobom horizonte celkovo vyvážené.
[wptabs type=”accordion” style=”wpui-achu” mode=”horizontal”]
[wptabtitle] Čo je inflácia?[/wptabtitle]
[wptabcontent]
O inflácii hovoríme vtedy, ak dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb. Za jedno euro sa dá toho kúpiť menej ako v minulosti, čo znamená, že euro má menšiu hodnotu.
Pri meraní inflácie sa zohľadňujú všetky tovary a služby, ktoré domácnosti spotrebúvajú. Ide o predmety bežnej spotreby (benzín, chlieb..), predmety dlhodobej spotreby (oblečenie, elektronika..) a služby (poistenie, kaderník …).
[/wptabcontent]
[wptabtitle] Ako sa počíta?[/wptabtitle]
[wptabcontent]
Rast spotrebiteľských cien sa meria harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien, ktorý je často označovaný ako HICP. Prívlastok „harmonizovaný“ znamená, že je pri výpočte indexu použitá rovnaká metodika vo všetkých krajinách EÚ. Index HICP sa počíta v 3 krokoch:
Zhromažďujú sa údaje o cenách vo viac ako 200 tisíc obchodoch, pričom ceny sa zisťujú u približne 700 reprezentatívnych vzorkách (chlieb, benzín, počítač atď.). Následne sa vytvárajú skupiny týchto statkov a služieb a to podľa ich významu v rozpočtoch domácností. Priraďujú sa tak váhy na základe údajov, na čo rodiny vynakladajú svoje peniaze. Posledným krokom je priraďovanie váh jednotlivým krajinám podľa ich podielu na celkových výdavkoch v eurozóne.
[/wptabcontent]
[/wptabs]
