Vojna na Ukrajine a problémy okolo Taiwanu posilnia deglobalizáciu a budovanie sebestačných systémov v globálnej ekonomike. Z dlhodobého hľadiska to pravdepodobne prispeje k ďalšiemu rastu inflácie. Ide o dôležitý trend, ktorý ovplyvní vývoj úrokových sadzieb, aj cenu akcií. „Problémy, ktoré sa vynárajú v súvislosti s vojnou na Ukrajine, vrátane zbavovania sa energetickej závislosti od Ruska, a situáciou na Taiwane s najväčšou pravdepodobnosťou urýchlia deglobalizáciu a rozdelia veľkú časť globálnej ekonomiky a politického systému na dva bloky,“ predpovedá Peter Garnry zo Saxo Bank.
Návšteva predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej na Taiwane prispeje v najbližších rokoch k zrýchleniu deglobalizácie, čo spôsobí obrovské zmeny v globálnej ekonomike. Ihneď po návšteve Čína prinútila CATL zastaviť výstavbu jej severoamerickej továrne na batérie, ktorá mala slúžiť pre Teslu a Ford. V oblasti spotrebnej elektroniky Motorola zrušila uvedenie dvoch nových produktov, kým Čína tiež zastavila vývoz prírodného piesku na Taiwan, ktorý je kľúčovou zložkou pre výrobu polovodičov. „Tieto kroky dokazujú, že Čína robí odvetné opatrenia a chce zasiahnuť Spojené štáty tam, kde to najviac bolí,“ hovorí Peter Garnry. Okrem Taiwanu by sa tieto kroky mohli považovať aj za odplatu za nedávno schválený americký zákon o CHIPS, ktorý má umožniť rozšíriť domácu výrobu polovodičov v USA a obmedziť rozširovanie výroby v Číne.
Čínska politika sebestačnosti je súčasťou jej aktuálneho päťročného plánu a je odpoveďou na obchodnú vojnu s USA. V mnohých oblastiach bol ekosystém sebestačnosti prostredníctvom programu novej Hodvábnej cesty už dávno v pohybe, ale teraz sa oficiálne pretavil aj do päťročného plánu.
Globalizácia bola hlavným motorom nižšej inflácie vo vyspelom svete, preto deglobalizácia pravdepodobne povedie k jej rastu v budúcnosti, keďže produkcia v Európe a USA je drahšia. Vietnam bude ázijským víťazom tohto trendu. „Systém sebestačnosti tiež znamená menej just-in-time dodávok a vyššie zásoby, čo znamená potrebu vyšších investícií a vyššie ceny komodít. Na druhej strane to prinesie aj viac obnoviteľnej energie,“ očakáva hlavný akciový analytik Saxo Bank.
Ďalšou možnou veľkou chybou v politike je, že sa centrálne banky sústredia iba na jadrovú infláciu, pretože predpokladajú, že energie a potraviny sú vysoko konkurenčné globálne trhy, ktoré z dlhodobéh hľadiska pridávajú nulovú infláciu, len volatilitu. Klimatické zmeny a sebestačnosť však znamenajú, že tento predpoklad môže byť katastrofálne nesprávny.
