Ministri krajín združených v OPEC sa už začínajú schádzať vo Viedni, aby sa zúčastnili piatkového zasadania, ktoré mnohí označujú ako najťažšie od roku 2011. Vtedy zoskupenie krajín vrátene Venezuely a Iránu zablokovalo snahy Saudskej Arábie zvýšiť produkciu kartelu, ktorá chcela pribrzdiť rastúce ceny ropy. Vtedajší saudsko-arabský minister Ali al-Naimi volal po zvýšení denných dodávok o 1,5 milióna barelov.
Po tom, ako cena ropy pre globálnu finančnú krízu klesla v roku 2009 na 40 dolárov za barel, problémy s dodávkou v Severnej Afrike a na Strednom východe spôsobené arabskou jarou totiž vyhnali ceny ropy Brent v apríli 2011 až nad 120 dolárov.
Saudská Arábia ignorovala odmietavé rozhodnutie OPECu a počas prvých ôsmych mesiacov roku 2011 zvýšila produkciu o 1,6 milióna barelov denne. Cena sa tak stabilizovala a nasledujúce roky pretrvala na priemernej úrovni 110 dolárov. Potom ju v druhej polovici roka 2014 nadol strhla nová ponuka bridlicovej ropy z USA.
Dnes vidíme, že cena sa zotavila z miním 27 dolárov za barel z roku 2016, a vzrástla na zhruba 75 dolárov. Zásluhu na tom má najmä úspešné uplatnenie dohody o obmedzení produkcie z januára 2017. OPECu sa spolu nečlenskými krajinami vedenými Ruskom podarilo udržať cenu na rastovej trajektórii od júna minulého roku. Po tom, ako trh prekonal situáciu globálneho prebytku ropy, však Saudská Arábia a Rusko minulý mesiac prekvapili rétorikou o zvyšovaní produkcie.
Čeliac rastúcemu tlaku z rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré cítia dopad rastúcich cien ropy, silnejšieho dolára a vyšších nákladov na dolárové financovanie, cítia Saudi potrebu prispôsobiť ponuku ropy dopytu, aby sa tak vyhli riziku spomalenia hospodárskeho rastu. Rozhodnutie je prehadzovaním si horúceho zemiaka.
Americký prezident Donald Trump obvinil nedávno na svojom twitterovom účte OPEC zo zodpovednosti za rastúce ceny. Iránsky ropný minister zas označil za vinné Spojené štáty, ktoré uvalili opäť sankcie na Venezuelu a Irán.
Hlavným dôvodom, pre ktorý je zvyšovanie produkcie opäť na stole OPECu je prehnané škrtenie dodávok ropy na trh. Ekonomický kolaps Venezuely a problémy v Angole znížili produkciu v týchto krajinách o viac ako 600 tisíc barelov denne pod cieľovú úroveň. Zvýšenie ťažby v niektorých krajinách tak nezmení dohodu o limitovaní dodávok. Jedinou otázkou teraz je, ako si toto navýšenie rozdelia medzi sebou jednotliví producenti. Tak Saudská Arábia, ako aj Rusko, sú kapacitne schopné ťažiť viac.
Očakávame preto, že OPEC bude súhlasiť so zastropovaním celkovej výroby ropy, no zároveň rozhodne o zvýšení dodávok z niektorých krajín. Irán a Venezuela možno budú proti, no ako nám dokazuje rok 2011, neznamená to, že ostatným krajinám to zabráni konať na vlastnú päsť.
Dopad na ceny ropy bude pravdepodobne obmedzený. Nikto z producentov nechce zvýšiť ťažbu viac, ako by bol trh schopný absorbovať. Ropa Brent tak v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne zostane v pásme medzi 71 a 81 dolárov. V krátkodobom hľadisku budú ešte výpadky podporovať rast ceny, no koncom roka môže riziko spomalenia svetového rastu a dopytu vyvolať protichodnú reakciu.
Riziko výpadku dodávok ropy zvýraznil napríklad minulotýždňový kolaps exportu v Lýbii. Po bojoch, bola totiž krajina nútená uzavrieť dôležitý prístav Ras Lanuf. Reakcia trhu bola aj s ohľadom na blížiace sa zasadnutie vo Viedni obmedzená, no podčiarkuje to riziko nárastu cien. To oprávňuje snahu Saudskej Arábie limitovať nárast ceny mierny otvorením kohútikov.
Napriek dôležitosti zasadnutia však neočakávame, že by mal mať na ceny aktuálne nejaký zásadný vplyv.
Ole Hansen, komoditný stratég Saxo Bank
