Americký prezident Donald Trump sa má do 12.mája rozhodnúť, čo s Iránom. V hre je dohoda medzi Teheránom a šiestimi svetovými mocnosťami (USA, Veľká Británia, Rusko, Francúzsko, Čína a Nemecko), ktorá by zrušila sankcie proti islamskej republike výmenou za obmedzenie iránskeho jadrového programu. Rozhodnutie D. Trumpa však kladie proti sebe aspekty svojho domáceho a medzinárodného programu. Tento nevyriešený stav pridáva k cenám ropy rizikovú prémiu, a je príčinou volatility na trhu.
Izrael a Európa sa snažia ovplyvniť rozhodnutie D. Trumpa, každý iným smerom
USA, Izrael a Saudská Arábia považujú dohodu za chybnú, pretože umožňuje Iránu ďalej vyvíjať jadrové zbrane po 10 ročnom moratóriu a súčasne poskytuje Teheránu hospodársku silu na financovanie teroristických organizácií v Sýrii, Libanone a Jemene.
Zdá sa, že táto trojica štátov tvorí jadro tvorby americkej stratégie na Blízkom východe, kde USA v súčasnosti podporujú koalíciu pod vedením Saudskej Arábie proti Hutijským rebelom v Jemene. Saudi sa zároveň pokúšajú udržať svoju prítomnosť v Sýrii, s cieľom zabrániť Iránu podporovať rebelov popri hraniciach.
Izrael sa v pondelok pripojil k diskusii, keď premiér Benjamin Netanyahu povedal, že Irán „veľmi dlhú dobu“ klamal, keď predložil dokumenty, ktoré hovorili o jeho nukleárnom programe v rokoch 1999 až 2003. Aj keď Izrael nepredložil dôkazy, že Irán v súčasnosti porušuje podmienky dohody, načasovanie jeho námietok je v protiklade so snahou európskych lídrov, na čele s Emmanuelom Macronom a Angelou Merkeloveu, ktorí zintenzívnili svoje úsilie presvedčiť D. Trumpa, aby namiesto odstúpenia USA od dohody súhlasil s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Benjamin NetanyahuAko uviedol v utorok Bloomberg: „Európskou odpoveďou na vyhlásenie Netanyahua bolo tvrdenie, že keď niekto niekomu nedôveruje, o to viac je dôvod dohodu zachovať a dôsledne sledovať jej plnenie zo strany Iránu. Súčasná dohoda je jednou z najtvrdších jadrových inšpekcií, aké kedy boli voči niekomu vykonávané.“
Ak sa D. Trump zriekne dohody, riskuje prudký nárast svetových cien, ktorý by mohol byť kontraproduktívny, pretože by negatívne ovplyvnil globálny rast a infláciu. Ostatní členovia dohody preto súhlasia s pokračovaním dohody. Opätovné zavedenie amerických sankcií by poškodilo aj schopnosť Iránu obchodovať v dolároch.
Napriek tomu, že Irán nevyváža žiadnu ropu do USA, tento krok by mohol znížiť alebo úplne zastaviť európsky dopyt po iránskej rope. Vrátili by sme sa späť do rokov 2012 až 2015, kedy boli na Irán uvalené sankcie.
Zrušenie sankcií začiatkom roka 2016 pomohlo Iránu navýšiť produkciu ropy o milión barelov denne, na hodnotu 3,8 milióna barelov. Toto bola úroveň odobrená krajinami združenými v OPEC v roku 2016 s cieľom odstrániť previs ponuky nad dopytom. Opätovné zavedenie sankcií bez toho, aby ostatní členovia OPEC zvýšili svoju produkciu by odstránilo z trhu približne 300 – 500 tisíc barelov iránskej ropy denne.
Rozzúrení americkí vodiči
Zatiaľ čo prezident D. Trump v nedávnom tweete obvinil OPEC z toho, že udržiava cenu ropy umelo vysoko, potenciálne voľby v USA v nasledujúcich mesiacoch, zdá sa, vyvolávajú v tábore D. Trumpa a republikánov veľké znepokojenie. Sankcie, ktoré by priniesli nárast cien ropy, by preto mohli znamenať nevôľu zo strany amerických motoristov a voličov strednej triedy, čo by mohlo podkopať populistickú rétoriku D. Trumpa.
Priemerná cena benzínu v USA už i tak stúpla na najvyššie úrovne od roka 2014. Sezónne vyššie ceny sa očakávajú aj v nadchádzajúcich mesiacoch, keď dopyt zvyšujú dovolenkoví vodiči.
Európska ropná zmes Brent ťaží z pretrvávajúcich geopolitických rizík, medzi ktorými sú, okrem sporu USA s Iránom, aj pretrvávajúci kolaps venezuelskej produkcie ropy, čo priťahuje stále väčšiu pozornosť. Okrem toho je otázkou aj disciplína Ruka pri dodržiavaní jeho záväzku obmedzovať produkciu. Všetky tieto faktory zvyšujú cenu ropy až k úrovni 80 dolárov za barel.
Hoci sa geopolitické riziká sa zdajú byť vážne, ich trvanie je len obmedzené. Výkyvy v ponuke by totiž mohli zvýšiť produkciu krajín mimo OPEC, čo by dorovnalo výpadok Iránu. Výsledok iránskeho rozhodnutia by mohol priniesť ďalší rast ceny ropy. Naopak rozhodnutie zachovať dohodu, alebo pokúsiť sa o jej zmenu, by odstránilo možnú rizikovú prémiu, a teda vyvolalo pokles cien.
Ropa Brent má teraz z pohľadu technickej analýzy pred sebou hranicu 82 dolárov za barel. Predstavovalo by to 61,8 návrat na úrovne z rokov 2014 až 2016. Vyžadovalo by si to však uchovanie súčasnej rizikovej prémie, ktorá sa odhaduje na päť až desať dolárov za barel.
Ole Hansen, komoditný stratég Saxo Bank
