Dlhodobá snaha médií odhadnúť pravdepodobnosť a načasovanie ďalšieho zvýšenia sadzieb zo strany Fedu už nikoho nebaví. Zredukovala sa totiž len na jednu otázku: či Fed v najbližšej dobe zvýši sadzby aspoň raz, alebo či vôbec nie. To, že trhy stále žijú, dokázal nedávno len výsledok brexitu a následné oslabenie libry, ktoré zatriaslo hlavnými výmennými kurzami.
Guvernérka Fedu Janet Yellenová vystúpi tento piatok na výročnom sympóziu Fedu v Jackson Hole. Pôjde o jedinečnú príležitosť vypočuť si názory najdôležitejších centrálnych bankárov sveta na súčasnú menovú politiku z dlhodobého hľadiska a nebaviť sa len o krátkodobom: “kedy a či” dôjde k zvýšeniu sadzieb.
Napätie z tohto prejavu však už dopredu zvyšuje nielen nezhoda medzi predstaviteľmi Fedu o nutnosti ďalšieho zvyšovania a zároveň aj náznaky toho, že niektorí jeho predstavitelia s nástrojmi súčasnej monetárnej politiky a ich vhodnosťou pre dlhodobú podporu americkej ekonomiky spokojní nie sú.
Najprv zverejnil svoje stanovisko predseda Fedu v San Franciscu John Williams, ktorý bol kľúčovým podriadeným Janet Yellenovej v čase, keď sanfranciský Fed viedla ona. Uviedol, že prirodzená úroková sadzba je teraz oveľa nižšia ako v minulosti, čo zvyšuje nebezpečenstvo, že politická úroková sadzba sa bude pohybovať okolo nuly alebo aj pod ňou a že sa tým predĺži doba recesie, pretože monetárna politika nemá taký vplyv, ako mala v minulosti.
Ak sa máme takejto situácii vyhnúť, tvrdí J. Williams, je potrebné využiť fiškálnu politiku a ďalšie politiky, napr. zacielenie na nominálne HDP. Znamená to v podstate vytlačenie takého množstva peňazí, ktoré zaistí aspoň nominálny rast, keď už nie ten skutočný. K tomu sa pridal podpredseda Fedu Stanley Fischer, ktorý tento víkend spochybnil, či je monetárna politika tým pravým nástrojom, ktorý americkej ekonomike môže pomôcť od dlhodobých problémov, napríklad od pomalého rastu. Naopak vyzdvihol “účinné fiškálne a regulačné opatrenia”, ktoré, podľa neho, ponúkajú lepšie riešenie.
To všetko vytvára zapeklitý obrázok. S. Fischer má totiž vo Fede silné slovo a J. Williams je dlhodobý spolupracovník J. Yellenovej. Ďalší zmätok do situácie vniesol nedávny jastrabí prejav vplyvného newyorského prezidenta Fedu Williama Dudleyho o nutnosti ďalších zvýšení sadzieb, ku ktorému sa pridal aj J. Williams zo San Franciska. Dočkáme sa teda v piatok od J. Yellenovej niečoho relevantného? Od roku 2014, kedy sa postavila do čela Fedu, bola vždy veľmi opatrná.
A ako by zmenu dlhodobej politiky vnímal trh? Na jednej strane je tu priznanie, že sa Fed nachádza vo svete s ohrozeným ekonomickým rastom. Holubičí prístup (za nižšie sadzby) naznačuje, že Fed sadzby, vzhľadom na to, že sa neočakáva návrat inflácie, príliš zvyšovať nebude a to až dovtedy, kým sa citeľne neprejavia fiškálne stimuly a štrukturálne reformy. Tým by sa ešte viac znížila citlivosť trhu na vstupné ekonomické údaje.
Na druhej strane, akékoľvek skoré zvýšenie sadzieb bude vnímané ako jastrabie. Trh totiž predpokladá, že viac ako jedno zvýšenie za 12 mesiacov je nepravdepodobné. Ale čo keby Fed namiesto toho vykonal dve rýchle zvýšenia a potom oznámil čoskoro obmenenému kongresu a prezidentovi, že “teraz je to na vás”?
Je tiež možné, že Fed vedený J. Yellenovou bude, po tom, čo si Alan Greenspan a Ben Bernanke viac ako 25 rokov hrali na všemohúcich, chcieť jednoducho degradovať sám seba. J. Yellenová možno zámerne poukazuje na neschopnosť centrálnej banky riešiť dlhodobé ekonomické potreby. Ak skutočne dôjde k takémuto obratu v dlhodobej politike, znamenalo by to pre trhy naozaj veľa.
Môžeme očakávať, že všetky výroky budú v piatok starostlivo zaobalené do opatrných fráz. Ak sa dozvieme, čo i len niečo zaujímavé, hoci aj nepriamo, vplyv na menové trhy, ktoré zúfalo hľadajú nový smer vývoja, bude pomerne značný.
Autor: John Hardy, hlavný menový stratég Saxo Bank
