Ceny v eurozóne opäť klesajú. Vo februári tu došlo k medziročnému poklesu cien o 0,2%, pričom ešte v januári miera inflácie v eurozóne dosahovala 0,3%. Pod spomalenie spotrebiteľských cien sa podpísali hlavne nízke ceny energií.
Znepokojenie vyvoláva aj jadrová inflácia, očistená o ceny potravín a energií, ktorá oslabila z 1% na 0,8%. To znamená, že nízke ceny ropy sa odrážajú aj v cenách ostatných tovarov a služieb.
Klesajúce ceny dostávajú Európsku centrálnu banku (ECB) pod čoraz väčší tlak. Hlavným cieľom ECB je totiž inflácia na úrovni 2%. Šéf ECB Mario Draghi nedávno naznačil, že centrálna banka môže už na marcovom zasadnutí rozhodnúť o ďalšom kvantitatívnom uvoľňovaní.
Očakáva sa, že ECB by v marci mohla znížiť depozitnú sadzbu o 10 bázických bodov na -0,40% a taktiež posilní svoj program nákupu dlhopisov na 1,5 bilióna eur.
Mnohí ekonómovia varujú, že deflácia znamená pre ekonomiku nebezpečenstvo, nakoľko spotrebitelia odsúvajú veľké nákupy v nádeji, že ceny pôjdu ešte viac nadol. Zníženie spotrebiteľských výdavkov má následne nepriaznivý vplyv na ďalšie hospodárske segmenty.
