Čo je devízový trh?
Môžeme povedať, že devízový trh je miesto, kde sa stretáva dopyt a ponuka po devízach. Najväčší podiel na devízovom trhu majú predovšetkým mimoburzové obchody tvorené medzi bankami. Tie sa uskutočňujú len prostredníctvom elektronickej cesty. Miliónové či miliardové obchody sa pritom uzatvárajú v sekundách. Samozrejme, pri týchto operáciách nedochádza k presunu hotovosti, transakcie sa uskutočňujú cez účtovné peniaze (žíro peniaze).
Banky a takzvaný forex-brokeri sprístupňujú (nepriamou cestou) profesionálne obchodovanie aj súkromným osobám. Komerčná banka a broker pritom vystupujú ako tvorca trhu (Market Maker), ktorí v sekundových intervaloch kótujú nákupné a predajné kurzy (BID , OFFER). Banky pritom väčšinou zarábajú na rozdiele medzi nákupnou a predajnou cenou. Ide o takzvaný SPREAD.
Vzhľadom k tomu, že sa na devízovom trhu obchoduje 24-hodín denne, pričom obchodník sa na ňom zúčastňuje len v určitý čas, čoraz viac sa stávajú modernými tzv. automatické obchodné systémy. Systémy pritom neuplatňujú nič iné ako technickú analýzu, ktorá je využívaná aj profesionálnymi obchodníkmi.
Okolo 70 – 90 % devízových obchodov je špekulatívnych.
Čo to znamená? V jednoduchosti môžeme povedať, že osoby alebo inštitúcie kupujú a predávajú určitú menu, pričom nemajú v pláne ju fyzicky prevziať. Špekulujú výlučne na pohyb kurzu danej meny. Povesť agresívnych menových špekulácií získali hedžové fondy od roku 1996.
Menové páry
Ako vidieť na príklade nižšie, prvou menou v zápise menového páru (prvá pred lomkou) sa označuje ako base currency, čiže základná/hlavná mena.
Druhá mena za lomkou sa nazýva quote currency (vedľajšia mena). Hodnotou základnej meny je vždy „1“, čiže jedno euro, jedna libra, jeden jen atď.. Zápis vyjadruje, koľko jednotiek quote currency, čiže vedľajšej meny dostaneme za jednu jednotku hlavnej meny.
Hlavné menové páry
Prejdime teraz k hlavným menovým párom, ktoré tvoria až 70 % celkového objemu obchodovania na devízovom trhu. Ide o sedem hlavných párov, ktoré sú zložené z 8 mien:
USD (americký dolár)
EUR (euro)
JPY (japonský jen)
GBP (britská libra)
CHF (švajčiarsky frank)
CAD (kanadský dolár)
NZD (novozélandský dolár)
AUD (austrálsky dolár)
Obchodné pokyny na forexe
Pre charakteristiku obchodných pokynov pozrite: Obchodné pokyny a ich využitie na forexe
Objasnenie pojmov
FOREX (FOReign EXchange) je označenie pre devízový trh, čiže trh, kde sa stretáva dopyt a ponuka po devízach.
História svetových mien
Americký dolár
Americké kolónie boli dôležitým dodávateľom surovín pre anglické kráľovstvo. Obchod doma sťažovala skutočnosť, že existovalo 13 kolónií, ktoré sa považovali za suverénné štáty a na vlastných hraniciach zvyšovali clo.
V 17. storočí sa v niektorých častiach amerického regiónu platilo komoditami ako tabak či kukurica. Sedem kolónií v tom čase dominovalo mincami, ktorých hodnota však nebola rovnaká. Razenie bolo v rozpore s anglickým právom, kde razbu mincí povoľoval anglický kráľ a parlament. V kolóniach sa do roku 1700 využívala ako mena anglická koruna. S tým sa malo zabrániť, aby americké hospodárstvo nabralo na dôležitosti.
V nasledujúcich rokoch Američania ako platobný prostriedok využívali zahraničné meny, a tak obchod medzi kolóniami ulahčovali španielske a holandské mince. Známy názov dolár vznikol od “toliar”, ktorý od čias Karla V. zastával v Európe pozíciu platobného prostriedku.
O americkom dolári môžeme hovoriť už v roku 1690. Vtedajšia kolónia Massachusetts Bay zaviedla papierové bankovky na financovanie vojenskej výpravy. Tento vzor rýchlo nasledovali aj ostatné kolónie. V roku 1775, kedy sa kolonisti chystali do vojny s Britmi, kontinentálny kongres zaviedol takzvanú „kontinentálnu“ menu. Táto mena si veľa radosti neužila a nakoniec zanikla. Dôvodom bola nedostatočná finančná podpora a ľahká falšovateľnosť.
Ako taký peňažný systém
Kongres potom privilegoval 1. národnú banku vo Philadelphii – Bank of North America, ktorá pomáhala s vládnymi financiami. Dolár bol v roku 1785 vybraný, aby zastával pozíciu menovej jednotky. Zákon o razení mincí z roku 1792 dopomohol dať dokopy ako takýpeňažný systém, zahŕňajúci mince, zlato, striebro, meď. Známe zelené papierové bankovky prišli do obehu v roku 1861. Ich poslaním bolo pomôcť pri financovaní občianskej vojny. Aby ich nepostihlo falšovanie ako predošlé bankovky, obsahovali rôzne ochranné techniky vrátane pečate ministra financií a rytých signatúr.
V roku 1863 dal kongres dohromady národný bankový systém a americké ministerstvo financií dohliadalo na vydávanie vnútroštátnych bankoviek.
Mena – americký dolár bola prijatá a v niektorých prípadoch aj používaná oficiálna mena v rôznych krajinách či teritóriách. Tento proces začleňovania meny jednej krajiny do hospodárstva druhej sa nazýva ako „dolarizácia“ (v ang. dollarization).