Obchodná vojna medzi USA a Čínou môže byť len kamufláž

0

Protekcionizmus v skutočnosti predstavuje oveľa zložitejší problém, ako sa zdá. Od 1. marca, kedy Trump oznámil clá na hliník a oceľ, sa trh obrátil k chuti riskovať chrbtom. Index geopolitického rizika (GPR) bol v marci na najvyššej mesačnej úrovni od obdobia irackej vojny v roku 2003. V tejto chvíli dosahuje hodnotu 286.

Investori preto teraz preferujú bezpečné prístavy, ako zlato, čo škodí akciovým trhom. Akcie sú v medzinárodnom obchode najzraniteľnejšie.

Z dlhodobého hľadiska je veľmi zložité predpovedať budúci vývoj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou, no napriek všetkým rizikám a nepredvídateľnosti D. Trumpa, si myslíme, že scenár obchodnej vojny je nateraz veľmi nepravdepodobný.

Hrozí obchodná vojna?

Málokto pochybuje, že D. Trump je naozaj presvedčený o tom, že štáty s obchodným prebytkom by v prípadnej obchodnej vojny stratili viac, no zároveň predpokladáme, že je dostatočne pragmatický a bude sa chcieť otvorenej konfrontácii s Pekingom vyhnúť. Či sa mu to páči alebo nie, potrebuje totiž Čínu na financovanie amerického dlhu. A rovnako potrebuje jej podporu pri rozhovoroch so Severnou Kóreou.

Protekcionistické opatrenia sú tak podľa nás skôr kamufláž. Ich hlavným cieľom je potešiť americké podniky predstavou agresívneho postoja voči Číne kvôli porušovaniu amerických práv duševného vlastníctva. Avšak podľa nás bez toho, aby skutočne došlo k zavedeniu tak zásadných opatrení, aby Peking rozčúlili.

Ani Čína pritom nemá o obchodnú vojnu záujem. Prezident Si práve konsolidoval svoju moc a musí znovu rozbehnúť domácu ekonomiku. Je nepravdepodobné, že by chcel zničiť finančné trhy vojnou proti americkému doláru alebo vládnym dlhopisom. Stručne povedané, Čína ani Spojené štáty nemajú inú možnosť, než sa na využívaní duševného vlastníctva jednoducho dohodnúť.

Slabou stránkou Číny je previazaný realitný a bankový trh

Stále viac sa okrem toho objavujú náznaky toho, že globálny ekonomický rast zrejme dosiahol svoj vrchol. Spomalenie sa už prejavilo v Číne, kde od začiatku minulého roka postupne klesá úverový impulz. V tejto chvíli je na mínus 2,11 percente HDP

Veríme, že Čína má znižovanie dostupnosti úverov premyslené a že bude pod vedením viceprezidenta Wang Čchi-šan pokračovať aj v budúcnosti. Tento blízky spolupracovník prezidenta Si bol menovaný za viceprezidenta začiatkom marca po svojom úspešnom boji proti korupcii. No napriek tomu, že o jeho schopnostiach niet pochýb, proces znižovania dostupnosti úverov by mohol, vzhľadom k obrovskému čínskemu dlhu, krajinu kedykoľvek vykoľajiť.

Jednou z najväčších slabých stránok Číny je totiž sektor nehnuteľností, ktorý v posledných niekoľkých rokoch dostával vďaka obrovskému prílivu pôžičiek neúmerne veľkú podporu. Čínsky úverový impulz predchádza vývoj cien bývania o zhruba trištvrte roka. V dohľadnej dobe tak môžeme očakávať ďalší tlak na zníženie cien realít.

Ťažkou úlohou pre Čínu bude znížiť ich ceny bez toho, aby to spustilo krach trhu, čo by oslabilo celý bankový a finančný systém. Závislosť čínskych bánk na pôžičkách na nehnuteľnosti je totiž nebezpečne vysoká: za posledných 20 rokov došlo medzi bankami a trhom s nehnuteľnosťami k neuveriteľnej koreláciu – až takmer 0,90.

Rast HDP už pravdepodobne dosiahol svoje maximum

V ostatných častiach sveta nie sú ekonomické vyhliadky oveľa lepšie. Zatiaľ sa objavuje len málo signálov toho, že by sa stihla dostaviť konjunktúra vyvolaná novou daňovou legislatívou.

Čísla rastu HDP v prvom štvrťroku zrejme nebudú dobré. Maloobchodné tržby boli začiatkom roka nízke a zatiaľ sa nezdá, že by daňová reforma D. Trumpa nejako predĺžila americký ekonomický cyklus Jedinou nádejou nateraz je len veľmi nepravdepodobný zázrak v podobe rastu produktivity.

Poznámka ku grafu: Index geopolitických rizík (GPR) vytvorili ekonómovia Dario Caldara and Matteo Iacoviello. Vypočítava sa na základe počtu článkov týkajúcich sa geopolitického napätia v 11tich amerických a medzinárodných novinách za každý mesiac, ako ich podiel na celkovom počte novinových článkov.

Najhoršie prekvapenie však prišlo z eurozóny. Energia rastu ekonomiky je tu omnoho silnejšia ako v iných regiónoch, avšak najnovšie údaje spoločnosti Markit, ako aj Európskej komisie, už naznačujú, že rast už dosiahol svoje maximum.

Eurozóna je aj naďalej príliš závislá od vývozu a vnútorný dopyt zostáva slabý. Okrem toho kríza eurozóny ešte stále neskončila. Stačí sa pozrieť na obchodnú bilanciu Španielska a Talianska a vidíme, že väčšia časť doterajšieho zlepšenia pochádza z nárastu dopytu zvonka eurozóny.

Obnovenie konkurencieschopnosti v mnohých európskych krajinách tak ešte stále neprebehlo. Slabší rast prichádza v najhoršej možnej chvíli, pretože riziká sa začali objavovať úplne všade. Máme tu teraz jedinečnú kombináciu rastúcich geopolitických rizík, rastúceho globálneho protekcionizmu a uťahovania monetárnej politiky.

Index ekonomických prekvapení spoločnosti Citigroup sa preto v prvom štvrťroku prepadol, čo zvýšilo tlak na ceny európskych akcií. Index je v tejto chvíli najnižšej úrovni -57,9. Sme teda svedkami výrazného rastu geopolitických rizík, protekcionizmu a uťahovania menovej politiky.

Christopher Dembik, makro stratég Saxo Bank

investicne.sk
Vypracovala redakcia Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať