Nad krajinami BRICS určite nelámte palicu

0
Brics (businessinsider.com)

Skratka BRICS bola pôvodne založená spoločnosťou Goldman Sachs Asset Management v roku 2001 ako spôsob klasifikácie niekoľkých hlavných rozvíjajúcich sa ekonomík, konkrétne Brazílie, Ruska, Indie a Číny (písmeno S pre Južnú Afriku bolo pridané až neskôr).

Hneď ako boli tieto trhy predstavené investorom, rýchlo sa stali mimoriadne obľúbenými, pretože vyhliadky na rast a návratnosť sa zdali byť veľmi sľubné. Na začiatku aj prinášali pekné výnosy.

Rast skupiny BRICS pripomína húsenkovú dráhu:

Avšak globálna finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 zasiahla tieto krajiny veľmi tvrdo. Následné znižovanie zadlženia finančného systému spôsobilo rozvíjajúcim sa trhovým ekonomikám ťažkosti vo forme nižšieho ekonomického rastu. Investori sa preto začali týmto krajinám vyhýbať, tak pri akciách, ako aj pri dlhopisoch.

Hoci sa rast na tieto trhy rýchlo vrátil, kríza už poodhalila ich zraniteľnosť a počiatočné kúzlo už bolo preč. Krajiny BRICS boli od tohto obdobia vnímané oveľa kritickejšie ako predtým. Prejavili sa aj politické riziká, ako aj riziká potenciálnej nezrelosti finančných systémov, čo nakoniec ohrozilo likviditu týchto trhov.

No hoci je pravda, že Rusko je závislé od príjmov z ropy a zemného plynu, existuje mylná predstava, že nízke ceny komodít ekonomiky BRICS vždy poškodzujú.

Politické a geopolitické riziká ovplyvnili Brazíliu a Rusko a počas posledných štyroch cyklov zaznamenali tieto trhy pády v pomerne dramatických rozmeroch. Brazílske aktíva sa podobali potápajúcej sa lodi, a to najmä z dôvodu nízkych cien komodít, veľmi nízkeho ekonomického rastu, politických zlyhaní a škandálov.

Hodnota ruských aktív zas klesla po výraznom oslabení rubľa v januári 2016, ale aj z dôvodu prudkého poklesu cien ropy a geopolitických sankcií.

No po prudkom poklese cien aktív, najmä dlhopisov denominovaných v USD, vykázali obe krajiny odolnosť (tak z pohľadu korporátnych, ako aj štátnych dlhopisov). Tento nečakaný návrat na silné pozície si krajiny udržali až dodnes. Preto aj v súčasnosti dlhopisy BRICS ako celok zaznamenávajú relatívne silný výkon.

Rovnakú situáciu prežíva celá trieda aktív rozvíjajúcich sa trhov, ktoré nedávno dosiahli rekordné čísla.

Aktíva rozvíjajúcich sa krajín rastú až do nebies:

Preto aj napriek tomu, že sme si vedomí, že tieto dlhopisy môžu byť veľmi riskantné, vieme tiež, aké hojné výnosy môžu priniesť, ak nastane tá správna situácia.

Ak chcete investovať do dlhopisov, mali by ste poznať správanie týchto trhov a ich hlavné kritické faktory. Na základe vývoja v poslednom desaťročí môžeme sformulovať niekoľko pravidiel.

Tu sú základné faktory, ktoré ovplyvňujú ceny dlhopisov rozvíjajúcich sa krajín.

  • Ceny komodít: Medzi investormi panuje mylný názor, že nízke ceny komodít sú pre rozvíjajúce sa trhy vždy negatívne. Nie je to tak celkom pravda. Platí samozrejme, že štátny rozpočet Ruska závisí vo veľkej miere od príjmov z predaja ropy a zemného plynu a samozrejme Brazília vždy krváca, keď ceny železnej rudy padajú strmo nadol, no Čína a India na druhej strane pociťujú z nízkych cien komodít pozitívne efekty.
  • Zvyšovanie sadzieb Fedu: Vyššie sadzby môžu byť pre budúce výnosy na týchto trhoch rizikovým faktorom. Keď predchádzajúci prezident Fedu Ben Bernanke prvý krát zmienil možnosť obmedzovania kvantitatívneho uvoľňovania Fedu, spôsobilo to masívny výpredaj aktív spojených s rozvíjajúcimi sa trhmi. Odvtedy prišlo takýchto vĺn v podobe oznámení o zvyšovaní sadzieb, či utesňovaním monetárnej politiky, niekoľko. Posledným príkladom bol november minulého roka, keď Fed hovoril o prísnejšej politike, a následne aj v decembri zvýšil sadzby. Ďalšie utesňovanie politiky zo strany Fedu, ECB, či Bank of Japan je tak pre výkon dlhopisov krajín BRICS verejným nepriateľom číslo jeden.
  • Geopolitika: Myslím si, že ochladenie vzťahov s Ruskom, či kríza na Strednom východe majú na dlhopisy rozvíjajúcich sa krajín a krajín BRICS veľký význam. No história z posledných piatich rokov nás naučila, že nemusí ísť o nič tragické. Väčšinou sme videli len krátku rýchlu reakciu, a s len nevýrazným prepadom v cenách.
  • Americký dolár: Dlhopisom rozvíjajúcich sa krajín mierne oslabenie dolára prospieva. Prináša im totiž niekoľko výhod. Ich verejný dlh, ak je denominovaný v dolároch, sa stáva ľahšie zvládnuteľný. Stabilné, alebo silnejšie lokálne meny priťahujú záujem investorov špekulujúcich s rozdielom úrokových sadzieb, čo má pozitívny vplyv na aktíva ocenené v lokálnej menej. Naopak príliš silná lokálna mena a slabý dolár je pre rozvíjajúce sa ekonomiky nevýhodou, pretože strácajú svoju konkurencieschopnosť.
  • Prostredie nízky výnosov a nízkej inflácie: Toto prostredie je pravdepodobne najdôležitejším dôvodom súčasného obdobia stabilného globálneho rastu, ktorý ťahá aj krajiny BRICS a ostatné rozvíjajúce sa ekonomiky. Nízke výnosy na dlhopisových trhoch v USA, Európe a Japonsku fungujú ako gravitácia aj pre ostatné trhy. Tým, ako rastie záujem investorov o ne, znižuje to výnosy aj na rozvíjajúcich sa trhoch. Rely z tohto roka je toho jasným príkladom.

Dlhopisy krajín BRICS rastú tak v objeme, ako aj v popularite. Sú tu však stále riziká, o ktorých som sa už zmieňoval vyššie. Je tu napríklad strach z nízkej likvidity trhu v prípade masívneho výpredaja. Pre investorov však dáva zmysel diverzifikovať veľké portfóliá alokáciou do dlhopisov rozvíjajúcich sa trhov, a krajín BRICS.

Jednou veľkou výhodou je to, že majú odlišnú koreláciu ako množstvo iných aktív, čo minimalizuje riziko prílišnej expozície do aktív len z jednej krajiny.

Ďalšou výhodou je fakt, že mnoho týchto krajín už je na celkom slušnom stupni rozvoja, mohli by sme ich nazvať „zrelé rozvíjajúce sa trhy“, s rozvinutou politickou a finančnou infraštruktúrou.

Autor: Simon Fasdal, dlhopisový stratég Saxo Bank

investicne.sk
Vypracovala redakcia Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať