Labutia pieseň pre Spojené kráľovstvo

0

Pred blížiacimi sa britskými voľbami, ktoré sa budú konať už vo štvrtok 8.júna, sa nepredpokladal tak tesný predvolebný súboj. Podľa jedného z prieskumov sa totiž Labouristi už doťahujú na Konzervatívcov. Napriek tomu však panuje väčšinový názor, že pri moci naďalej zostane Konzervatívna strana, ktorá sa tak bude musieť popasovať so škodlivými ekonomickými dôsledkami prichádzajúceho brexitu.

Perfektné načasovanie konzervatívcov

Parlamentné voľby v Spojenom kráľovstve stanovené na 8.júna sú pre konzervatívcov perfektne načasované. Negatívne ekonomické dôsledky brexitu totiž ešte nie sú veľmi poznateľné, takže im neznižujú preferencie a skorším konaním volieb, ktoré sa pôvodne mali konať v roku 2020, zabije premiérka Theresa Mayová dve muchy jednou ranou. Získa nimi demokratické oprávnenie rokovať v mene Spojeného kráľovstva s EÚ a dostane k dobru ďalších päť rokov, kedy sa jej bude pri riešení hospodárskej búrky, ktorá v dôsledku odchodu z EÚ určite príde, lepšie dýchať.

Theresa May

Keď T. Mayová zvolala voľby, predvolebné prieskumy dávali jej strane jasný náskok. V politike sa však veci môžu pomerne rýchlo zmeniť. Najnovšie prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že labouristická strana konzervatívcov rýchlo dobieha. Prieskum YouGov dokonca naznačil, že tí by mohli stratiť väčšinu, ktorú získali v roku 2015. Táto správa okamžite ochromila britskú libru, investori sa totiž začali obávať parlamentu neschopného konať.

Z nášho pohľadu však tento prieskum prilákal až príliš veľa pozornosti. Jeho metodológia je veľmi kontroverzná. Dokonca aj riaditeľ YouGov je, pokiaľ ide o výsledky, veľmi opatrný, hovoriac, že „je možná vysoká chybovosť“. V skratke povedané, tento prieskum má faktor spoľahlivosti blížiaci sa nule. V súčasnej dobe prisudzuje napriek tomu prevažná väčšina predvolebných prieskumov konzervatívcom jasné vedenie.

V prípade potreby by navyše strana mohla podpísať koaličnú zmluvu s liberálnymi demokratmi, tak ako to urobila v roku 2010. Musela by však vtedy súhlasiť s otázkou prisťahovalectva. Liberálni demokrati totiž chcú povoliť „vysokokvalifikovanú imigráciu“, zatiaľ čo konzervatívci sa zameriavajú na zníženie čistej migrácie na úroveň desiatok tisíc ročne.

Hoci je predvolebný boj v Británii tesnejší ako sa očakávalo, je stále pravdepodobné, že konzervatívci i naďalej zostanú pri moci. Skutočným pozitívnym prínosom týchto volieb je fakt, že strana UKIP, ktorá tvrdo bojovala za brexit, podstatne stráca preferencie. Podľa väčšiny prieskumov sa už pohybuje niekde na úrovni troch percent.

Najdôležitejšie strany, ktoré hneď zo začiatku brexit nepodporovali, tak budú mať zodpovednosť za jeho implementáciu, čo je celkom paradoxné.

Najťažšia časť ešte len prichádza

Z ekonomického hľadiska najťažšie obdobie ešte len príde. Okamžitým a najviditeľnejším dôsledkom brexitu je devalvácia libry. Pri zohľadnení parity kúpnej sily je britská libra voči americkému doláru podhodnotená o približne 15 percent.

Pri zohľadnení parity kúpnej sily je britská libra voči americkému doláru podhodnotená o približne 15 percent.

Za posledných 90 rokov bola devalvácia základným nástrojom ekonomiky Spojeného kráľovstva. No tento nástroj nikdy nebol schopný vyriešiť problémy z dlhodobého hľadiska. Nie je to riešenie. Cenová elasticita dopytu po vývoze je totiž veľmi nízka. Výsledkom je, že pokles relatívnej ceny tovaru o jedno percento spôsobuje zvýšenie exportu po deviatich štvrťrokoch len o 0,41 percenta. Na porovnanie, v prípade podobného poklesu vo Francúzsku sa vývoz zvýšil o približne 0,8 percenta.

Okrem toho devalvácia meny vedie k zvýšeniu dovoznej inflácie. Inflácia (index CPI) vzrástla z úrovne 0,3 percenta pred referendom na úroveň 2,6 percent. Až do začiatku tohto roka bol tento nárast vo veľkej miere kompenzovaný zvýšením miezd, no podľa prieskumov medzi podnikateľmi tomu však už v nasledujúcich mesiacoch tak nebude. Vzhľadom na rastúcu neistotu súvisiacu s budúcimi rokovaniami medzi Londýnom a Bruselom sa začne obdobie mzdového pesimizmu.

V posledných štvrťrokoch bola spotreba domácností jedným z hlavných faktorov ťahajúcich rast HDP v Británii. V prvom a treťom štvrťroku minulého roku dokonca dokázala eliminovať nepriaznivý vplyv záporného príspevku tvorby hrubého fixného kapitálu. V čase vyššej inflácie a nízkeho alebo nulového rastu miezd kúpna sila, a teda aj spotreba domácností, poklesne.

Britská ekonomika zaznamenala v prvom štvrťroku tohto roka najslabší rast v rámci krajín G7. Rast bol dokonca nižší ako v Taliansku. Očakáva sa, že v najbližšom období bude krajina naďalej spomaľovať. Po spustení procesu brexitu musia preto britskí lídri očakávať, že v krátkodobom a strednodobom horizonte sa ekonomika len ťažko vráti do dobrej kondície.

Autor: Christopher Dembik, makro stratég Saxo Bank