Britská premiérka odkrýva karty

0

Je nepochybne príliš skoro na to, aby sme v Spojenom kráľovstve mohli hovoriť o nástupe novej politickej filozofie. Z utorkového prejavu britskej premiérky Theresy Mayovej však môžeme cítiť závan nového vetra. Je to razantnosť, odhodlanosť a rozhodnosť, ktoré by sa mohli stať črtami novej britskej politiky. Krajina bude stáť pre zásadnými výzvami. Jej spojencami by sa mohli stať krajiny strednej a východnej Európy.

Mohli sme si všimnúť, že T. Mayová podrobila dôvody, pre ktoré v britskom referende zvíťazilo „NIE“, dôkladnej analýze a začala následne formulovať rázne riešenia. Nová premiérka vzbudzuje veľké nádeje, no zatiaľ je príliš skoro na to, aby sme ju posudzovali, pretože ešte nemá žiadne výsledky.

Voľba tzv. tvrdého Brexitu znamená, že Veľká Británia bude musieť do roku 2019  kompletne zmeniť štruktúru svojej ekonomiky. To je samozrejme veľmi krátka doba a britskú ekonomiku čaká preto najnáročnejšie obdobie od 2. svetovej vojny. V roku 2017 bude musieť čeliť trom bezprostredným ekonomickým problémom.

  • Rast inflácie. Nižší kurz britskej libry vedie k vyššej inflácii spôsobenej zdražením dovozu. Predpoveď na rok 2017 je 2,4 percenta a na rok 2018 je to 2,5 percenta. To by mohlo do istej miery ochromiť kúpnu silu domácností. Infláciu okrem slabšej libry podporujú aj vyššie ceny globálnych komodít (medziročný nárast o 4,7% v novembri 2016). Rast miezd, podľa posledných údajov 2,3 percenta, bol do tejto chvíle dostatočne vysoký, na to, aby mohol čiastočne kompenzovať vyššiu infláciu. Ak sa ale potvrdia inflačné predpovede, tento rok by to tak byť nemalo. Slabšia britská libra na druhej strane v strednodobom horizonte pravdepodobne prispeje k náhrade dovážaných výrobkov produktami vyrábanými v Británii.
  • Obavy z miezd. V časoch normálnej ekonomiky sa očakáva, že plná zamestnanosť povedie k vyšším mzdám. K tomu by však v tejto situácii nemuselo dôjsť. Britské firmy sa totiž môžu cítiť motivované k tomu, aby kvôli neistým ekonomickým vyhliadkam odložili najímanie nových pracovníkov. Aktivácia článku 50 bude mať pravdepodobne na britské firmy výrazný psychologický dopad a prinesie zmrazenie prijímania nových ľudí.

Niektorí pozorovatelia udávajú prispôsobivosť pracovného trhu ako dôkaz toho, že Brexit nemá na ekonomiku reálne dôsledky. Aj keď Veľká Británia má veľmi flexibilný pracovný trh, netreba zabúdať na to, že zvyčajne trvá šesť mesiacov, kým nové podmienky ovplyvnia trh práce. Bude preto nutné čakať, až Úrad pre národnú štatistiku (Office for National Statistics – ONS) zverejní 18. januára a potom vo februári, údaje týkajúce sa nezamestnanosti. Až na základe toho bude možné zhodnotiť aktuálnu situáciu na britskom pracovnom trhu.

  • Konkurencieschopnosť v stávke. Teoreticky by oslabenie britskej libry malo britskej ekonomike v tomto období neistoty pomôcť. Reálny prínos je však z dôvodu nízkej pružnosti cien exportu obmedzený. Podľa štúdie Kancelárie pre rozpočtovú zodpovednosť prinesie jednopercentné zníženie ceny po deviatich štvrťrokoch len 0,41 percentné zvýšenie exportu (vrátane ropných produktov). Vo Francúzsku vedie podobný pokles k 0,8 percentnému zvýšeniu exportu.

Je tak možné vyvodiť záver, že zvýšenie cenovej konkurencieschopnosti pre britské firmy z dôvodu poklesu libry nebude tak rázne, ako sa očakávalo. Nižšie zdanenie právnických osôb môže byť pre britské firmy stimulom pre krátkodobé investície, ale v strednodobom horizonte bude musieť Veľká Británia implementovať ambiciózny plán reindustrializácie.

Takýto plán by znamenal nekontrolované deficitné výdavky, ktoré by zvýšili dlhovú záťaž. Na dlhopisových trhoch pritom už dnes vládne napätie. Výnos z britského desaťročného štátneho dlhopisu stúpol od jeho najnižšej ročnej úrovne 2,3-krát. Zároveň by došlo k zníženiu úverového ratingu pre celú krajinu.

Krajiny Strednej a Východnej Európy sú najlepším spojencom Veľkej Británie

Počas rokovaní s EÚ bude Veľká Británia určite čeliť neústupnosti mnohých krajín, najmä Francúzska. Na prvý pohľad je rozloženie síl priaznivejšie pre EÚ ako pre Spojené kráľovstvo. Európsky export do Britániu totiž predstavuje iba tri percentá hrubého národného produktu EÚ, zatiaľ čo britský export do EÚ predstavuje až okolo 13 percent hrubého domáceho produktu Spojeného kráľovstva.

Theresa Mayová však bude môcť počítať s podporou krajín strednej a východnej Európy. Krajiny Strednej a Východnej Európy by totiž nevýhodne dojednaný brexit mohol tvrdo zasiahnuť. Česká republika a Slovensko patria medzi najdôležitejšie krajiny v regióne, do ktorých plynú britské investície. Ak by nastal tvrdý brexit, mohli by tieto štáty pocítiť jeho vplyv najviac.

Rozhodnutie o odchode z EÚ zatiaľ nijako podstatne neovplyvnilo toky investícií. Stavba nového závodu spoločnosti Jaguar Land Rover na západnom Slovensku, v ktorom by sa mala začať výroba v roku 2018, a ktorý silne prispieva k rastu hrubého domáceho produktu v SR, je stále v plnom prúde.

Zo strednodobého hľadiska je tu však reálna neistota ohľadom pokračujúcej prítomnosti britských spoločností v regióne. Viac ako 300 britských firiem pôsobí v Českej republike, ktorá je akousi križovatkou pri prenikaní do okolitých krajín. Táto ekonomická závislosť reprezentuje pre vládu Veľkej Británie kľúčovú výhodu. Krajina by sa mohla snažiť vyjednať si podporu z regiónu Strednej a Východnej Európy napríklad v oblasti práva na cezhraničnú činnosť, výmenou za to, že britské investície zostanú zachované.

Je síce pravda, že britská diplomacia nevyrokovala žiadnu väčšiu obchodnú dohodu už od roku 1973 a už ani nemá dostatočné vyjednávacie tímy na to, aby niečo také dokázala, na druhej strane ale vie, ako rozdeliť a panovať. To znamená, že Veľká Británia by si mohla nakoniec, získaním podstatných ústupkov so spriatelených európskych krajín, viesť vo vyjednávaní o brexite nad očakávanie dobre.

Hodnotový posun novej britskej premiérky

Z utorkového prejavu britskej premiérky teda evidentne cítime rozhodnosť. Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí podporovali minimálny štát, sa zdá, že T. Mayová zastáva hodnoty silného štátu. Teda, že vláda je riešením a nie problémom. Štát by mal mať podľa nej tri hlavné ciele:

1) Zníženie finančných a geografických nerovností, ktoré sa prudko zvýšili. V posledných rokoch sa zvýšil podiel príjmov najbohatšieho percenta ľudí na celkových príjmoch obyvateľstva na 14 percent, k čomu napríklad pred 80 rokmi v 70. rokoch minulého storočia bol naopak tento pomer na svojom historickom minime – šesť percent.

2) Bezpečná a spoľahlivá finančná regulácia s cieľom obmedziť sebecké správanie, ktoré vyústilo v globálnu finančnú krízu.

3) Používanie verejných výdavkov ako nárazníka proti interným a externým šokom, ako je napríklad proces odchodu z EÚ.

Zdá sa, že toto ekonomické myslenie je priamo inšpirované skúsenosťami N. Chamberlaina a T. Roosevelta v 20. rokoch a začiatkom 30. rokov minulého storočia, a že obhajuje morálny kapitalizmus, ktorý pripomína paternalizmus Veľkej Británie 19. storočia.

Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank