Dohody medzi veriteľmi a Grékmi stále niet, na základe čoho sa finančná verejnosť začína čoraz viac zaujímať o to, čo sa stane v prípade, ak zlyhá posledná možnosť, a to víkendové rokovania.
Termín, dokedy sa Grécko musí dohodnúť s veriteľmi, je posledný júnový deň. Práve v tento deň krajine expiruje záchranný program a do tohto dátumu bude musieť splatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) pôžičku vo výške 1,5 miliardy eur. Grécki predstavitelia už viackrát vyhlásili, že ak nedostanú ďalšie prostriedky zo záchranného programu, nebudú môcť realizovať platbu voči MMF.
Ak takýto prípad nastane, bude to po prvýkrát, čo sa Grécku nepodarí vyplatiť oficiálnych veriteľov. Ak nebude realizovaná splátka voči MMF, môže to vyvolať reťazec udalostí, čo vyústi do odchodu Grécka z eurozóny či dokonca z EÚ.
Pokiaľ nedôjde k splátke voči MMF, šéfka fondu Christine Lagardeová bude musieť rozhodnúť, ako v takomto prípade reagovať. Bežným postupom po uplynutí lehoty splatnosti je oficiálne zvolanie Rady MMF, čo môže byť do 30 dní po uplynutí lehoty splatnosti. Jeden z úradníkov MMF už ale naznačil, že by došlo k okamžitej akcii.
Najväčšie riziko však neprichádza zo strany MMF, ale zo strany Európskej centrálnej banky (ECB). V prípade nedosiahnutia dohody by ECB mohla siahnuť na núdzové úverové linky (ELA), čo by ohrozilo grécky bankový sektor. V takomto prípade by Atény museli zaviesť kapitálovú kontrolu, aby nedošlo k hromadnému odlivu kapitálu. Obmedzenie úverov z ELA by zvýšilo tlak na grécku vládu, aby čo najskôr prikročila k dohode.
