Pokroky v rokovaniach o uvoľnení ďalšej pomoci Grécku nie sú práve najrýchlejšie, o čom svedčí aj prístup veriteľov a gréckej vlády, ktorý sa doslova vlečie. Aktuálne sa zvyšuje tlak na gréckeho premiéra Tsiprasa s odkazom na dôsledky Grexitu.
Dokonca aj po týždňoch rokovaní, medzi gréckou vládou na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom a veriteľmi EÚ je možnosť pomoci taká možná, ako blízko pri sebe sú ich hlavné mestá – Atény a Brusel. Obe strany trvajú na svojich podmienkach a zároveň zdôrazňujú, čo sa deje v posledných týždňoch, ale predovšetkým vyzdvihujú, čo sa nedeje.
Po novom sa Tsipras snaží zvyšovať tlak aspoň verbálne: Zdôrazňuje, že je neisté, aké dôsledky by priniesol štátny bankrot, ktorý by vyvrcholil k odchodu Grécka z eurozóny.
V rozhovore pre talianske noviny “Corriere della Sera” Tsipras opäť pripomenul oveľa dramatickejší scenár: “Bol by to začiatok konca eurozóny,” a dodal: “Ak Grécko odstúpi, trhy sa bezprostredne obzrú po ďalšom kandidátovi.” Krajiny Španielsko a Taliansko, ktoré sú pod veľkým tlakom by okamžite padli, vzhľadom na svoj obrovský dlh. Cena, ktorú by zaplatili európski daňoví poplatníci, by bola extrémne vysoká.
Obavy sú v tomto smere pomerne veľké. Minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier sa v tomto prípade obáva najhoršieho. „Odchod Grécka z eurozóny by malo katastrofálne následky,“ varoval v rozhovore pre denník Neue Osnabrücker Zeitung. Americký prezident Barack Obama sa navyše obáva, že Grexit by mohol znamenať nebezpečenstvo pre oživenie americkej ekonomiky.
Naopak, francúzska vláda to nevidí až tak katastroficky: “Nebola by to pre nás žiadna dráma, ak by Grécko malo opustiť euro,” uviedol v pondelok francúzsky minister financií Michel Sapin. Dokonca aj šéf francúzskej centrálnej banky Christian Noyer je teraz presvedčený, že problém nemá eurozóna, ale naopak má ho Grécko.
