Britské voľby 2015: koniec stredo-ľavej politiky?

Jednou z najväčších obáv počas škótskeho referenda bolo, že strata Škótska môže znamenať koniec nádejí Strany práce (Labour party) dostať sa na adresu Downing Street 10, kde je služobný byt britského predsedu vlády. Aj napriek výsledku referenda však labouristi v minulotýždňových voľbách Škótsko stratili a to svojou vlastnou vinou. A rovnako i časť Anglicka.

Potvrdzuje to trend, podľa ktorého majú stredo-ľavé strany naprieč svetom problémy presadiť sa ako riešenie súčasnej novej ekonomickej paradigmy, ktorú som nazval „Nová ničota“: nulový rast, nulová inflácia a nulová nádej.

Ekonomická situácia by im pritom teoreticky mohla nahrať príležitosti. Ich hlavné jadro voličov: nezamestnaní, nižšia stredná trieda a študenti, totiž stratili v tejto ekonomickej kríze viac, ako ktokoľvek iný. Faktom ale je, že Veľká Británia nasleduje Švédsko, Španielsko, Grécko, Nový Zéland a Austráliu, kde je pre tieto strany opäť získať stratenú silu extrémne náročné.

Analýzy po voľbách v Británii ukazujú, že Strana práce nebola dostatočne vľavo pre Škótsko a zároveň bola príliš naľavo pre Anglicko. Okrem toho sa objavuje medzi sezónnymi politikmi a analytikmi nová potreba redefinovať labouristov do podmienok modernej spoločnosti, v ktorej technológia a demografia spochybňujú všetky doterajšie biznis modely.

Demografia je týmto faktorom preto, že populácia starne, zvyšujú sa bariéry prístupu k zdravotníckej starostlivosti, ako aj na druhej strane dane, ktoré za ňu treba platiť. Technológie potom preto, že tie permanentne menia súčasný a budujú nový status quo.

Liberálni demokrati platia cenu

Tradiční voliči labouristov sa museli cítiť s Cameronom bezpečne. Potvrdili to i prieskumy a analytici. Výsledok volieb je však ďaleko od potvrdenia doterajšej koaličnej politiky. Liberálni demokrati sú dnes so siedmimi, áno SIEDMIMI, poslancami menší, ako keď vstupovali do politiky v roku 1992.

Cenu za nedostatok reforiem a ekonomiku na hrane katastrofy tak zaplatili liberálni demokrati. A vyzerá to, že konzervatívci si naopak svoj zástup sympatizantov rozšírili. To by malo zastaviť protesty Škótskej národnej strany, ktorá podľa predvolebných prieskumov mala byť tichým podporovateľom vlády vedenej labouristami.

David Cameron

Nemyslím si však, že nastal koniec stredo-ľavej politiky ako takej. No je to koniec tejto generácie veteránov, ktorí sa pokúšajú pretvarovať, že rozumejú súčasnej ekonomike.

Výzvou dvoch nadchádzajúcich dekád bude ukotviť tie najlepšie hodnoty britskej spoločnosti v novej ekonomike, ktorá sa zbavuje súčasnej závislosti na realitách a financiách a kde liberálna, vzdelaná a spravodlivejšia spoločnosť prosperuje z kooperácie, investícií do technológií a zmeny starých spôsobov myslenia a konania.

V nasledujúcich desiatich rokoch zaznamenáme nedostatok pracovníkov, zhorší sa pomer medzi ľuďmi platiacimi a ľuďmi využívajúcimi výhody. Výzvami budú ďalej: integrácia a nachádzanie rovnováhy medzi osobnými právami ľudí a potrebou dosahovať informačnými technológiami všeobecnú bezpečnosť. No najakútnejší bude nedostatok mladých ľudí, žien a vizionárov, ktorí vidia v ďalšom kroku  príležitosť na zlepšenie a nie možnosť dusiť reformy.

Británia a Európa

Ironicky povedané boli britské voľby zároveň volaním po zmene politiky a zároveň i dávkou odporu k reformám. Tektonické platne stredo-ľavej politiky však teraz smerujú k zemetraseniu. To je podľa mňa dobré. Široké a jasné politické spektrum je totiž presne to, čo teraz potrebujeme.

Som si istý, že Cameron si je vedomý svojej šance zabezpečiť Veľkej Británii miesto v Európe. No každý, kto niekedy žil v tejto krajine zároveň vie, že nezávisle ladená britská povaha môže v jeden pekný deň povedať EÚ, ktorú je stále ťažšie a ťažie milovať, jednoducho „nie, ďakujeme“

Oslabí sa sterling?

Očakávam, že britské vládne cenné papiere a libra začnú strácať, keď eufóriu z víťazstva konzervatívcov vystrieda realita. Británia je stále značne nezreformovaná a Cameron dal v boji s labouristami množstvo drahých predvolebných sľubov. Ak ich splní, bude to znamenať napätý rozpočet a vyšší deficit účtu platobnej bilancie, čo bude, pevne verím, pre krajinu zaťaženú dlhmi, výzvou.

Británia a Cameron ťažili doteraz z nízkych úrokových sadzieb a nízkej inflácie (nízka inflácia totiž zvyšuje cez deflátor hrubý domáci produkt). V druhej polovici roka príde k tomu, že výnosy na dlhopisoch vzrastú o najmenej sto bázických bodov.

Predávam preto svoje britské vládne dlhové papiere a začnem dlhodobo shortovať britskú libru. Pri austrálskom doláre idem naopak do konca roka na long.

Cameron síce vyhral bitku, no stále prehráva vojnu s recesiou. Možno si jeho vláda čoskoro uvedomí, ako veľmi zaťažuje domáci bankových sektor bankový odvod.

Keď sa rozprávam po celom svete s investormi, staré témy o tom, ako je Británia miestom, kde platia zákonné pravidlá, ako je krajinou nezávislosti a daňových výhod, nahradila teraz nová téma, ako si Británia môže dovoliť takto odkladať reformy.

xtb
Hlavný ekonóm Saxo Bank
Zdieľať
Komentáre