Je to už chybou výchovy či celého systému, že od útleho veku siahame po výhovorkách. Ako deti sme rozbili hračku a už sme aj kričali, že sa to pokazilo.
V škole za nepodarený test viníme učiteľku a za to, že si nemôžeme nájsť prácu a nemáme peniaze, viníme štát (ako uvádza jeden výrok, tvrdiť, že nemáme peniaze znamená, že nevieme ako ich získať). Ľudia sa akosi naučili, že oni za to nemôžu.
Neraz pri technickom probléme kopeme do počítačovej skrine, hromžíme na cesty, keď sa nám pri neopatrnom riadení ujde škrabanec, prípadne viníme počasie. Veru, sme na to až tak zle, keďže sa prihovárame k predmetom a obviňujeme ich za naše problémy. Nevyhovárame sa len na ľudí, obviňujeme aj neživé veci!
Sme na tom až tak zle
Priznám sa, že zbavovanie sa zodpovednosti a obviňovanie okolia patrilo k mojím zlozvykom. Dnes sa mu ale stránim, nakoľko som pochopil, že hľadanie výhovoriek nie je cesta k úspechu. Všetko je v nás, v našom myslení. To nie veci sú ťažké a zložité, my a naša myseľ ich robíme ťažkými a zložitými.
Páči sa mi výrok úspešného podnikateľa a rečníka Iva Tomana, ktorý na svojich prednáškach zdôrazňuje – neschopní vysvetľujú! Krásne to dopĺňa múdrosť Harolda Smitha: Ľudia by sa viac poučili zo svojich chýb, keby nestrácali toľko času ich popieraním.
Ľudia klamú sami sebe, zbavujú sa zodpovednosti a za všetko zlé, čo sa im prihodí, vinia druhých. Tento prístup vás medzi úspešných nedostane! Tí sa totiž nevyhovárajú, neklamú samých seba a čo je najdôležitejšie, vedia sa zdisciplinovať a vziať zodpovednosť za problém do vlastných rúk.
…a najlepší úspech môžu zažiť len….neúspešný…