MMF: Výhľad Slovenska je dobrý, no vidieť aj riziká

Slovenská republika sa môže tešiť jednému z najsilnejších rastov v Európe, odrážajúcemu jej zdravé ekonomické základy a obozretnú politiku, avšak ekonomický výhľad je stále neistý vzhľadom k vývoju krízy v eurozóne. Uviedol to vo svojej výročnej správe Medzinárodný menový fond (MMF) .

Uprostred zhoršujúceho vonkajšieho prostredia a aj napriek značnej fiškálnej konsolidácii, rástol reálny HDP v roku 2011 o 3,3 %. Ako sa píše v správe MMF, v roku 2012 sa očakáva spomalenie rastu na 2,6 %. „Miera rastu vyššia ako priemer odráža silné obchodné väzby s Nemeckom, neustálu vonkajšiu konkurencieschopnosť a zdravú politiku,“ uviedla Daria Zakharova, vedúca misie MMF pre Slovenskú republiku.

Vláda v roku 2011 výrazne znížila deficit a plánované sú ďalšie škrty v roku 2012. Okrem toho má Slovensko silný bankový sektor, ktorý je likvidný, dobre zarábajúci a financovaný prevažne relatívne stabilnými domácimi vkladmi.

Vonkajšie riziká

Ak sa vonkajšie prostredie bude posilňovať, očakáva sa v strednodobom horizonte rast na úrovni 3,5 %. Avšak tento pozitívny výhľad čelí značným rizikám. Zintenzívnenie dlhovej krízy v zahraničí, by viedlo k zníženému dopytu po slovenských výrobkoch, zvýšeniu nákladov na financovanie, zníženiu ekonomického rastu a oslabovaniu bilancie bánk.

Banky v značnej miere vlastnené zahraničnými subjektmi, sú síce financované predovšetkým domácimi depozitami, no zostávajú aj tak vystavené rizikám vyplývajúcim z možného obnovenia napätia v Európe, pokiaľ bude ekonomika slabnúť a ich materské banky sa dostanú pod tlak.

Podľa hodnotenia MMF by sa politika vlády mala zamerať na znižovanie rizík a podporu silnéhoudržateľného rastu. Navrhované znižovanie deficitu by malo dostať verejné financie na udržateľnú úroveň. Pokračujúci silný dohľad nad finančným sektorom a úzka cezhraničná spolupráca v oblasti dohľadu, by mali tak isto prispieť k finančnej stabilite.

Udržateľné podmienky rastu

Bude vhodné stabilizovať zadlženie na úrovni asi 40 % HDP, čo by ponechalo priestor pre očakávaný nárast nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva a ďalšie priority. Vzhľadom k tomu, že priestor pre ďalšie znižovanie výdavkov je v krátkodobom horizonte obmedzený, je vhodné, aby sa vládny plán zameral na opatrenia na strane príjmov.

Ak sa ukáže, že rast bude nižší, ako sa očakávalo, zákonodarcovia by mali umožniť automatickým stabilizátorom, aby začali pracovať, a tým obmedziť negatívne účinky na ekonomiku (ide napríklad  o vyššiu podporu v nezamestnanosti či sociálne dávky).

Reformy zamerané na väčšiu účasť súkromného sektora v zdravotnej starostlivosti a zlepšenie správy dane z pridanej hodnoty – pomocou plánovaného zjednotenia výberu, by mohli generovať približne 3 percentá HDP dodatočných rozpočtových úspor.

Vláda by mohla využiť vytvorené úspory na ďalšie zníženie dlhu, zlepšenie výsledkov verejného sektora a na financovanie verejnej infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch krajiny.

Úzka spoluprácu s domácimi orgánmi bankového dohľadu je nevyhnutná na zmenšenie cezhraničných rizík. Zabrániť nadmernému riskovaniu by mohlo pomôcť podrobenie všetkých druhov pôžičiek na bývanie rovnakým regulačným požiadavkám. Odstránením daňových prekážok, ako napríklad umožnením, aby straty z úverov boli daňovo uznateľné v roku, kedy vznikli, by sa urýchlilo riešenie pochybných pôžičiek a podporil zdravý rast úverov.

Potrebné štrukturálne reformy

Pre udržanie silnej hospodárskej výkonnosti, zníženie regionálnych rozdielov a zlepšenie vyhliadok na zamestnanie, Správa načrtáva nasledujúce štrukturálne reformy:

Zvýšenie zamestnanosti

Zníženie miery nezamestnanosti z dvojciferných hodnôt zostáva v súčasnej dobe najvyššou prioritou. V tomto ohľade by k zníženiu nevhodnej štruktúry kvalifikovanej pracovnej sily mohli pomôcť lepšie cielené odborné vzdelávacie programy. Urýchliť inovácie a zvýšiť produktivitu by mohlo prispôsobenie vysokoškolského vzdelávania potrebám trhu práce.

Riešenie regionálnej hospodárskej nerovnováhy

Východné regióny zostávajú aj naďalej menej rozvinuté ako západná časť krajiny. Je preto vítaná plánovaná politika na rozšírenie a zlepšenie infraštruktúry, zvýšenie stimulov zamestnanosti, či riešenie problémov, ktoré obmedzujú mobilitu pracovnej sily.

Zintenzívnenie snahy o zlepšenie podnikateľského prostredia

Zintenzívnenie snahy o zlepšenie podnikateľského prostredia sa zas dá dosiahnuť tým, že sa bude riešiť pretrvávajúci problém korupcie a slabé vlastnícke a zmluvné práva.

xtb
MARTIN KIABA je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v odbore financie, bankovníctvo a investovanie. Aktívne sa zaujíma o finančné trhy, problematiku verejných financií a politické dianie doma i v zahraničí.
Zdieľať
Komentáre