Čína miluje eurozónu. Ale prečo?

0

Pozrite sa , prečo Čína tak vrúcne pomáha európskym dlžníkom.

Európska únia (EÚ) je hlavným obchodným partnerom čínskej ľudovej republiky.  Spolu 27 členských krajín EÚ nakúpilo v minulom roku od Číny produkty v hodnote 282 miliárd EUR, čo je o 18,9 % viac ako v roku 2009. Je preto normálne, že sa čínsky drak zaujíma o stabilitu svojho najväčšieho zákazníka.

Môže si to vlastne Peking dovoliť?

Áno, môže. S objemom 2350 miliárd EUR obsadzuje pozíciu najväčšieho držiteľa devízových rezerv na svete. Časť z rezerv investovala do európskych cenných papierov, aby zredukovala závislosť na americkom dolári (USD).  Aj keď vláda v Pekingu nezverejnila žiadne dáta, experti odhadujú, že jednu štvrtinu devízových rezerv vstrebávajú európske cenné papiere, a 2/4 sú uložené v dolárových investíciách. Prehlbovaním dlhovej krízy hrozí, že sa európska mena začne znehodnocovať . Samozrejme, nie len ona, aj čínske investície v eurách.

Existujú nejaké negatívne ohlasy v Číne?

Áno, predovšetkým pochádzajú z národnej centrálnej banky. Jej poradcovia varujú, že v  krajinách Eurozóny je investovaná priveľmi veľká suma.

Po čom Čína túži?

Čína by chcela u EÚ získať status trhového hospodárstva. Tým by sa automaticky odbúrali bariéry v zahraničnom obchode, o čo tak dlho najväčší exportér sveta žiada.

Čo doteraz potvrdzuje pomoc  Pekingu?

Čína sa pred vypuknutím dlhovej krízy (pred viac ako rokom) vyjadrila, že má dôveru v európsku menovú úniu. „Tvrdili sme, že Čína je pripravená pomôcť“, pripomínal dnes čínsky premiér Wen Ťia Pao“. A budeme investovať ďalej“, dodáva. Táto ázijská krajina vložila do vládnych dlhopisov EÚ miliardy EUR, zatiaľ čo súkromný sektor dáva od európskeho dlhu ruky preč. Následkom toho sú rapídne vysoké úroky, ktoré musia dlžné krajiny platiť investorom.

Poisťuje si čínska veľmoc svoje záväzky?

Peking si svoje záujmy poisťuje rôznymi spôsobmi. Napríklad. Gréckym lodiarom poskytla úver v hodnote 10 mld. EUR. Keď sa na situáciu pozrieme bližšie zistíme, že aj keď je väčšia časť medzinárodnej obchodnej flotily pod gréckou vlajkou, množstvo tankerov či lodí vyrába práve Čína. Podobne je tak aj v susednom Maďarsku. Aj keď nepatrí do menovej únie, dlhý má a Číňania sa angažujú. Technologický koncern Huawei tu stavia svoje celosvetovo druhé najväčšie logistické centrum, čínska letecká spoločnosť útočí po maďarskej firme Malev a China Railway Construction Corporation by mala modernizovať železničnú sieť  vo východnej Európe.

 


investicne.sk
Vypracovala redakcia Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať